Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zistenia tiež ukázali, že rozsah kurzov bol v priemere kratší, než odporúča ministerstvo školstva.
Autor TASR
Bratislava 5. augusta (TASR) - Jazyková bariéra bola najvýznamnejšou prekážkou pri integrácii odídencov z Ukrajiny do škôl. Vyplýva to z dotazníkového zisťovania, ktoré realizoval Inštitút vzdelávacej politiky (IVP). Informoval o tom na sociálnej sieti s tým, že nedostatky boli v dostupnosti jazykových kurzov, ich časovom rozsahu či personálnom zabezpečení.
Poukázal na to, že kurzy slovenčiny realizovala necelá tretina dopytovaných škôl. Medzi nimi pritom boli výrazné rozdiely - kým jazykový kurz podľa IVP realizovala takmer polovica základných škôl a gymnázií (48 percent), pri negymnaziálnych stredných školách to bolo 27 percent a pri materských školách menej ako päť percent.
Ako doplnil, záležalo aj na počte odídencov v škole. Jazykový kurz organizovalo len deväť percent škôl s jedným odídencom, no až 69 percent škôl, ktoré vzdelávali 15 a viac odídencov. Záujem o kurzy bol pritom podľa analytikov pomerne vysoký. Na základné kurzy sa v priemere prihlásilo 68 percent odídencov na škole a na rozširujúce 57 percent. Z prihlásených ich zároveň veľká väčšina kurzy aj pravidelne navštevovala - 90 percent v prípade základných a 88 percent v prípade rozširujúcich kurzov.
IVP upozornil aj na to, že väčšina kurzov sa konala popoludní alebo mimo vyučovania - išlo približne o tri štvrtiny kurzov. To podľa neho môže spôsobovať dodatočnú záťaž pre deti a žiakov, obzvlášť ak sa popri škole na Slovensku zapájali aj do online vzdelávania na Ukrajine.
Zistenia tiež ukázali, že rozsah kurzov bol v priemere kratší, než odporúča ministerstvo školstva. Základné kurzy mali podľa inštitútu priemerne 32,5 hodiny a rozširujúce 42,6 hodiny, pričom odporúčaný rozsah je pri základnom kurze 48 až 200 hodín a pri rozširujúcom 64 až 150 hodín.
Analytici sa pozreli aj na to, kto kurzy slovenčiny vyučoval. Najčastejšie podľa nich viedli kurzy učitelia slovenského jazyka a literatúry (74 percent), no len 47 percent škôl uviedlo, že kurzy zabezpečovali učitelia s kvalifikáciou alebo predchádzajúcimi skúsenosťami s vyučovaním slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Dotazníkové zisťovanie bolo realizované medzi školami, pri ktorých bolo identifikované, že medzi začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a koncom školského roka 2024/25 vzdelávali aspoň jedno dieťa alebo žiaka - odídenca z Ukrajiny, alebo že čerpali nejaký z príspevkov na podporu odídencov. IVP získal odpovede od takmer 65 percent z 3145 takto identifikovaných škôl.
Poukázal na to, že kurzy slovenčiny realizovala necelá tretina dopytovaných škôl. Medzi nimi pritom boli výrazné rozdiely - kým jazykový kurz podľa IVP realizovala takmer polovica základných škôl a gymnázií (48 percent), pri negymnaziálnych stredných školách to bolo 27 percent a pri materských školách menej ako päť percent.
Ako doplnil, záležalo aj na počte odídencov v škole. Jazykový kurz organizovalo len deväť percent škôl s jedným odídencom, no až 69 percent škôl, ktoré vzdelávali 15 a viac odídencov. Záujem o kurzy bol pritom podľa analytikov pomerne vysoký. Na základné kurzy sa v priemere prihlásilo 68 percent odídencov na škole a na rozširujúce 57 percent. Z prihlásených ich zároveň veľká väčšina kurzy aj pravidelne navštevovala - 90 percent v prípade základných a 88 percent v prípade rozširujúcich kurzov.
IVP upozornil aj na to, že väčšina kurzov sa konala popoludní alebo mimo vyučovania - išlo približne o tri štvrtiny kurzov. To podľa neho môže spôsobovať dodatočnú záťaž pre deti a žiakov, obzvlášť ak sa popri škole na Slovensku zapájali aj do online vzdelávania na Ukrajine.
Zistenia tiež ukázali, že rozsah kurzov bol v priemere kratší, než odporúča ministerstvo školstva. Základné kurzy mali podľa inštitútu priemerne 32,5 hodiny a rozširujúce 42,6 hodiny, pričom odporúčaný rozsah je pri základnom kurze 48 až 200 hodín a pri rozširujúcom 64 až 150 hodín.
Analytici sa pozreli aj na to, kto kurzy slovenčiny vyučoval. Najčastejšie podľa nich viedli kurzy učitelia slovenského jazyka a literatúry (74 percent), no len 47 percent škôl uviedlo, že kurzy zabezpečovali učitelia s kvalifikáciou alebo predchádzajúcimi skúsenosťami s vyučovaním slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Dotazníkové zisťovanie bolo realizované medzi školami, pri ktorých bolo identifikované, že medzi začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a koncom školského roka 2024/25 vzdelávali aspoň jedno dieťa alebo žiaka - odídenca z Ukrajiny, alebo že čerpali nejaký z príspevkov na podporu odídencov. IVP získal odpovede od takmer 65 percent z 3145 takto identifikovaných škôl.
