< sekcia Slovensko

Prieskum: Väčšina mladých je spokojná so životom v SR počas pandémie

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Dano Veselský

U mladých ľudí prevláda celkovo vysoká spokojnosť so životom, najviac u tínedžerov a členov mládežníckych organizácií.

Bratislava 21. mája (TASR) – Väčšina mladých ľudí je spokojná so svojím životom na Slovensku počas pandémie, no viac ako dve tretiny pociťujú veľké alebo veľmi veľké ohrozenie spojené s ekonomickými dôsledkami pandémie. Vyplýva to z prieskumu "Mladí v časoch korony", ktorý zorganizovala Rada mládeže Slovenska (RmS) v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a zrealizovala ho agentúra 2Muse na prelome apríla a mája na vzorke 1000 respondentov vo veku 15 až 29 rokov. TASR o tom informovala Alexandra Virostková z RmS.

"Pocit spokojnosti úzko súvisí so zdravím, s emočným prežívaním, existenciou podpornej siete a mierou ohrozenia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Tí, ktorí sú menej spokojní, aj pociťujú väčšiu mieru ohrozenia. Preto hlavne pri nastavovaní politík netreba zabúdať na vybrané skupiny mladých, ktorí sú zdravotne či sociálne znevýhodnení, alebo majú malú či nemajú žiadnu podporu okolia a záchytnú sieť," uviedla sociologička Veronika Fishbone Vlčková z RmS.

U mladých ľudí prevláda celkovo vysoká spokojnosť so životom, najviac u tínedžerov a členov mládežníckych organizácií. Menej pozitívni sú podľa Virostkovej mladí obyvatelia malých miest a ľudia vo veku 20 až 24 rokov. Počas obmedzení mladí prežívajú prevažne pozitívne emócie. Z tých negatívnych sa na povrch dostávajú najmä nervozita a podráždenie, až tretina opýtaných ich prežíva neustále alebo často.

Mladým chýba najmenej škola, chodenie do práce, na brigády a do kostola. Virostková však informovala, že až trom štvrtinám chýbajú osobné kontakty s kamarátmi a ako sa ukázalo, sú ochotní pre ne obchádzať aj nariadenia. Mladým ďalej najviac chýba cestovanie (81 percent) a posedenia v reštauračných zariadeniach (71 percent).

Väčšina mladých má počas pandémie viac voľného času ako predtým, približne rovnako sa však venujú školským povinnostiam, menej už práci. "Pozitívnou správou oproti obdobiu pred pandémiou je, že výrazne vzrástol význam voľného času ako priestoru na ďalšie vzdelávanie. Vôľa pomáhať svojmu okoliu má rastúci trend už niekoľko rokov, no zdá sa, že novým koronavírusom bola posilnená," zhodnotila Vlčková. Dodala, že okrem sledovania televízie, prechádzok a záľub si až 12 percent mladých ľudí denne rozširuje svoje vzdelanie jazykovými či inými kurzami zameranými na rozvoj zručností.

Takmer tretina mladých sa počas trvania pandémie zapojila aj do nejakej formy dobrovoľníckych aktivít na pomoc druhým. Mladí členovia mládežníckych organizácií sú celkovo aktívnejší v zapájaní sa do organizovaných aj do neorganizovaných dobrovoľníckych aktivít, pred pandémiou alebo počas nej.

"Členovia mládežníckych organizácií v zapájaní sa do formalizovaných aktivít počas pandémie dominovali, a to celkovo aj v počte rozličných aktivít. Dá sa povedať, že výchovou k tomu, že pomáhať ostatným je dôležité, mládežnícke organizácie motivujú mladých ľudí, aby sa viac zapájali. Tí to potom aj robia, či už prostredníctvom nejakej organizácie alebo len tak v susedstve," uzavrela Vlčková.