Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
K prenasledovaniu a zabíjaniu pre vieru dochádza na svete aj v súčasnosti.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Tajná akcia Štátnej bezpečnosti (ŠtB) s názvom Akcia K (kláštory) sa uskutočnila v noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Ľudových milícií, ŠtB a niekde aj za asistencie armády vnikli do 56 mužských kláštorov na celom území Československa. Na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Na základe zákona Národnej rady SR z októbra 1993 je 13. apríl pamätným dňom a pripomína sa ako Deň nespravodlivo stíhaných.
Akcia K bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Je známa aj pod názvom Barbarská noc. Akcia v takom rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek, ktorá sa uskutočnila pod ideologickou záštitou komunistickej strany, patrila k najrazantnejším nielen v Československu, ale v celej strednej Európe.
Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení. "Bol to hlboký zásah do našich osobných životov," povedal Ladislav Lencz, ktorého cituje webová stránka Ústavu pamäti národa. Akcia K ho zastihla v mládeneckom veku ako novica v jezuitskom kláštore. Namiesto štúdia nastúpil do pomocného technického práporu (PTP), v ktorých komunistická moc zhromažďovala "politicky nepohodlných občanov" a využívala ich na ťažké, namáhavé a nebezpečné práce.
Po Akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch. Koncom augusta 1950 sa uskutočnila ešte Akcia R (rehoľníčky) zameraná na likvidáciu ženských reholí.
Rehoľný život v Československu sa obnovil až po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR v novembri 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Reálne oživenie rehoľného života priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totalitnej moci komunistickej strany a demokratizáciu spoločnosti.
Avšak k prenasledovaniu a zabíjaniu pre vieru dochádza na svete aj v súčasnosti. Podľa medzinárodného združenia Open Doors je pre vieru prenasledovaných viac ako 340 miliónov kresťanov. V správe tohto združenia sa ďalej konštatuje, že celkovo sú najčastejšou príčinou diskriminácie radikálny islamizmus, represie zo strany severokórejského vodcu Kim Čong-una, etnické antagonizmy v Afrike, hinduistický extrémizmus v Indii a organizovaný zločin v strednej Amerike.
Akcia K bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Je známa aj pod názvom Barbarská noc. Akcia v takom rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek, ktorá sa uskutočnila pod ideologickou záštitou komunistickej strany, patrila k najrazantnejším nielen v Československu, ale v celej strednej Európe.
Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení. "Bol to hlboký zásah do našich osobných životov," povedal Ladislav Lencz, ktorého cituje webová stránka Ústavu pamäti národa. Akcia K ho zastihla v mládeneckom veku ako novica v jezuitskom kláštore. Namiesto štúdia nastúpil do pomocného technického práporu (PTP), v ktorých komunistická moc zhromažďovala "politicky nepohodlných občanov" a využívala ich na ťažké, namáhavé a nebezpečné práce.
Po Akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch. Koncom augusta 1950 sa uskutočnila ešte Akcia R (rehoľníčky) zameraná na likvidáciu ženských reholí.
Rehoľný život v Československu sa obnovil až po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR v novembri 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Reálne oživenie rehoľného života priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totalitnej moci komunistickej strany a demokratizáciu spoločnosti.
Avšak k prenasledovaniu a zabíjaniu pre vieru dochádza na svete aj v súčasnosti. Podľa medzinárodného združenia Open Doors je pre vieru prenasledovaných viac ako 340 miliónov kresťanov. V správe tohto združenia sa ďalej konštatuje, že celkovo sú najčastejšou príčinou diskriminácie radikálny islamizmus, represie zo strany severokórejského vodcu Kim Čong-una, etnické antagonizmy v Afrike, hinduistický extrémizmus v Indii a organizovaný zločin v strednej Amerike.
