Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 14. apríl 2025Meniny má Justína
< sekcia Slovensko

Pred 33 rokmi opustili Československo poslední sovietski vojaci

Dokumentárne snímky z Bratislavy 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta. Foto: TASR - Miroslav Vojtek

Pobyt sovietskych vojsk na území Československa legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni, 18. októbra 1968, schválilo Národné zhromaždenie (NZ).

Bratislava 21. júna (TASR) - Viac ako dve desaťročia sa nachádzali na území bývalého Československa sovietske vojská. V krajine boli "dočasne" rozmiestnené 23 rokov od tragickej noci z 20. na 21. augusta 1968, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR) prekročili hranice a začali okupáciu Československa. Tá sa skončila 21. júna 1991, teda dňom, kedy posledný sovietsky vojenský transport prekročil východnú hranicu Slovenska.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska. Tento rok pripadá na piatok 21. júna.

Pobyt sovietskych vojsk na území Československa legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni, 18. októbra 1968, schválilo Národné zhromaždenie (NZ). Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.

Na archívnej dokumentárnej snímke obyvatelia a tank na Štúrovej ulici a Námestí SNP v Bratislave 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta.
Foto: TASR - Miroslav Vojtek


V dôsledku okupácie zahynulo v Československu do konca roku 1968 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, pričom ďalšie stovky boli ťažko zranené. Okupácia zastavila proces demokratizácie spoločnosti a začala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.

Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po novembrovej Nežnej revolúcii v roku 1989 jednou z priorít československej zahraničnej politiky. Zmluvu, ktorá de facto ukončila okupáciu Československa sovietskymi vojskami, podpísali 26. februára 1990 v moskovskom Kremli, za prítomnosti prezidentov oboch štátov Václava Havla a Michaila Gorbačova, ministri zahraničných vecí Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze.

Už v deň podpisu zmluvy sa pohli smerom k východnej hranici prvé vlaky s vojenskou technikou. Samotný odsun sa uskutočnil v troch etapách od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Posledný vojenský transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991.

Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, viac ako 100 lietadiel, takmer dve stovky vrtuľníkov a 95.000 ton munície.

Odchod sovietskych okupačných vojsk sa formálne skončil 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni, 27. júna 1991, opustil krajinu aj posledný zástupca sovietskej armády - bol ním veliteľ strednej skupiny sovietskych vojsk na československom území Eduard Vorobjov.

V nedeľu 30. júna 1991 sa na oslavu odchodu sovietskych vojsk rozozvučali po celom Československu sirény a zvony.

Začiatok týždňa privíta oblačné počasie, bude teplo

Teploty sa budú pohybovať medzi 13 až 18 stupňov Celzia.

- Konzervatívny ekvádorský prezident Daniel Noboa zvíťazil v nedeľňajšom druhom kole volieb novej hlavy štátu, oznámila volebná komisia. Jeho ľavicová vyzývateľka Luisa Gonzálezová však odmietla uznať výsledky a tvrdila, že došlo k podvodu.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby navštívil jeho krajinu a lepšie tak pochopil devastáciu, ktorú spôsobuje invázia Ruska. Informovala o tom agentúra AFP, na ktorú sa odvoláva TASR.

- Odsúdenie riaditeľky Agentúry pre štátom podporované nájomné bývanie (AŠPNB) Evy Lisovej je zahladené a treba na ňu pozerať ako na nevinnú a bezúhonnú. V reakcii na vyjadrenia opozičných politikov to v nedeľu na sociálnej sieti zopakoval premiér Robert Fico (Smer-SD).

- Nemecká polícia zadržala v nedeľu nadránom v ikonickej katedrále v Kolíne nad Rýnom piatich Francúzov a jednu Belgičanku s horolezeckým výstrojom, ktorým sa podarilo do tejto katedrály vlámať a chceli na ňu vyliezť.

- Horskí záchranári z Oblastného strediska Nízke Tatry pomáhali v nedeľu dvom lyžiarom, ktorých zranenia si vyžiadali transport vrtuľníkom. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Organizácia s názvom Revolučná sebaobrana tried sa prihlásila k zodpovednosti za piatkový bombový útok na sídlo gréckej železničnej spoločnosti Hellenic Train v Aténach. Tvrdí, že je zodpovedná aj za útok, ktorého cieľom bolo vo februári 2024 ministerstvo práce.

- Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) odsúdil ruský útok na ukrajinské mesto Sumy. Uviedol to na sociálnej sieti. Volá po mieri.

- Nedeľný ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo podľa Kyjeva najmenej 32 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 99, odsúdili mnohí západní predstavitelia vrátane francúzskeho prezidenta, britského premiéra, poľského premiéra.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) nechce, aby sa používali pochybné vakcíny. Chce, aby sa odkázalo ich dodávateľom, že sa im už nezaplatí ani cent a že sú pripravení viesť s nimi súdne spory.

- Progresívne Slovensko (PS) vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára (Smer-SD) na odsúdenie nedeľňajšieho ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Sumy.

- Prezident SR Peter Pellegrini odsúdil nedeľňajší útok na ukrajinské mesto Sumy. Uviedol to na sociálnej sieti. Volá po konci zabíjania nevinných ľudí.

- Obyvatelia Ekvádora v nedeľu hlasujú v druhom kole prezidentských volieb. Postúpili doň dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola, ktoré sa konalo 9. feburára – úradujúca konzervatívna hlava štátu Daniel Noboa a ľavicová právnička Luisa Gonzálezová.

- Život 21-ročného motorkára si vyžiadala dopravná nehoda, ku ktorej došlo v nedeľu krátko pred 15.00 h na križovatke medzi obcami Tovarné a Sedliská v okrese Vranov nad Topľou. Ako informuje polícia na sociálnej sieti, došlo k zrážke motorkára s nákladným vozidlom.

- Vyše 70 ľudí zadržala grécka polícia pri nepokojoch, ktoré vypukli v noci na nedeľu v aténskej štvrti Exarcheia. Skupina neznámych osôb tam zaútočila na policajnú stanicu, pričom na policajtov hádzala tzv. Molotovove koktaily a kamene.

- Profesionálni a dobrovoľní horskí záchranári z Oblastného strediska Veľká Fatra pomáhali v nedeľu 53-ročnej Slovenke, ktorá si pri lezení na ferrate na Martinských holiach následkom pošmyknutia a pádu do potoka poranila dolnú končatinu.

- Talianska premiérka Giorgia Meloniová privíta v piatok v Ríme amerického viceprezidenta J. D. Vancea. Deň predtým sa vo Washingtone stretne so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, oznámil v nedeľu jej úrad.

- Papež František sa v nedeľu nakrátko objavil na Námestí svätého Petra. Obrady na Kvetnú nedeľu v jeho mene viedol kardinál Leonardo Sandri. Po bohoslužbe zdravil 88-ročný František veriacich aj podaním ruky a deťom rozdával sladkosti.

- V koalícii sa má o zákone o tzv. covidových amnestiách, ak ho prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše a vráti do parlamentu, ešte diskutovať.

- Transakčná daň je neodmysliteľnou súčasťou rozpočtového opatrenia na tento rok a priniesť má 700 až 800 miliónov eur. V diskusnej relácii TA3 V politike to v súvislosti s návrhmi na zmenu transakčnej dane uviedol minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.