Bratislava 6. októbra (TASR) - Povinnosť poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (AVMS) odvádzať príspevok do Audiovizuálneho fondu (AVF) sa rozšíri aj na zahraničné subjekty. Vyplýva to z novely zákona o AVF, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.

„Hlavným zámerom je zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov AVMS, ktorí nemajú svoje sídlo v SR, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov, povinnosť platiť príspevok do AVF a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie,“ ozrejmil rezort kultúry, ktorý za úpravou stojí.

Poukázal na to, že úprava vychádza zo smernice Európskej únie (EÚ) o AVMS, ktorá reaguje na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem poskytujúcich svoje služby a generujúcich zisky aj v členských štátoch EÚ. „Ustanovenie smernice umožňuje členským štátom, aby v prípade, že od domácich poskytovateľov AVMS požadujú príspevok na výrobu audiovizuálnych diel, toto požadovali aj od zahraničných poskytovateľov, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov v danom štáte,“ objasnil.

Základom výpočtu príspevku poskytovateľa by mali byť jeho celkové príjmy za posledný kalendárny rok získané v SR. Výška príspevku má byť stanovená na 0,5 percenta z tohto základu. Poskytovateľ AVMS by mal po novom zároveň v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške troch percent z celkových príjmov do vývoja a výroby slovenských audiovizuálnych diel, ich jazykových mutácií, prípadne slovenskej jazykovej podoby zahraničných diel.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) upozornila, že úprava stanovuje tiež pravidlá kontroly plnenia stanovených povinností a spolupráce AVF s príslušnými orgánmi. „Povinnosť prispievať sa nebude vzťahovať na poskytovateľov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky nízkeho obratu alebo nízkej sledovanosti,“ priblížila ministerka.

Zvýraznila zároveň potrebu zabezpečiť pre slovenskú audiovíziu stabilné podmienky na ďalší rozvoj. „Chceme, aby verejné aj súkromné zdroje smerovali k podpore kvalitnej domácej tvorby a aby slovenskí tvorcovia mali priestor prinášať nové filmy a audiovizuálne diela,“ dodala Šimkovičová k schválenej novele.

Ministerstvo upozornilo, že tzv. cezhraničné príspevky má v súčasnosti zavedených 14 členských štátov. Má ich buď vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov, vo forme priamych investícií do audiovizuálnej produkcie, alebo kombináciou týchto dvoch foriem. „Výška cezhraničných príspevkov sa v jednotlivých členských štátoch líši, no vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí medzi 1,5 až päť percent z príjmov dosiahnutých v danom členskom štáte, výnimkou je Francúzsko, kde môže výška investičnej povinnosti dosahovať až 25 percent a Taliansko, kde sa výška pri priamej investícii pohybuje v rozmedzí 16 až 20 percent,“ dodal rezort.

Poslanci zároveň schválili aj ďalšie úpravy, ktoré vzišli z rokovania výborov. Určuje sa nimi príspevok na podporu audiovizuálnej kultúry v roku 2027 na sumu najmenej 11.200.000 eur. Zvyšujú sa tiež odmeny člena dozornej komisie a rady fondu. Narastie aj minimálna suma administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, a to na 60 eur. Parlament zároveň odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý mal predĺžiť funkčné obdobie predsedu rady a podpredsedu rady AVF z dvoch rokov na štyri roky.

Úprava má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.