< sekcia Slovensko

Profil strany Sloboda a Solidarita (SaS)

Na snímke vľavo predseda SaS Richard Sulík a vpravo stranícky kolega Ľubomír Galko Foto: TASR/Martin Baumann

Riadny kongres strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa koná v hoteli Lux, Námestie slobody v Banskej Bystrici. TASR prináša profil strany Sloboda a Solidarita (SaS).

Bratislava 18. apríla (TASR) - Riadny kongres strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa uskutoční dnes v hoteli Lux, Námestie slobody v Banskej Bystrici.

TASR prináša profil strany Sloboda a Solidarita (SaS).

Stranu Sloboda a Solidarita (SaS) zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR ako nový politický subjekt 27. februára 2009, jej ustanovujúci kongres sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Svoj zámer založiť nový politický subjekt na Slovensku avizoval ekonóm Richard Sulík ešte v novembri 2008.


SaS sa profiluje ako pravicová liberálna strana nových ľudí. Hlavný dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti. Do svojich radov napríklad neprijme nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) alebo má komunistickú minulosť.



Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných, a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť.

V parlamentných voľbách 12. júna 2010 SaS získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Na kandidátke strany sa do Národnej rady (NR) SR dostalo aj názorovo blízke občianske zoskupenie Obyčajní ľudia.

Po koaličných rokovaniach s ostatnými pravicovo orientovanými politickými subjektmi sa strana Sloboda a Solidarita stala súčasťou vládnej koalície. Jej partnermi vo vláde SR boli Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd. Koaličnú dohodu o vzniku novej vlády SR podpísali predsedovia strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-Híd - Mikuláš Dzurinda, Richard Sulík, Ján Figeľ a Béla Bugár - 6. júla 2010. Svoj podpis pripojila aj budúca slovenská premiérka Iveta Radičová.

Počas ustanovujúcej schôdze novej NR SR 8. júla 2010 bol za predsedu Národnej rady v opakovanej voľbe zvolený predseda SaS Richard Sulík.

Vo vládnom kabinete premiérky Ivety Radičovej niesla SaS zodpovednosť za štyri rezorty: Ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí SR (minister RNDr. Jozef Mihál), Ministerstvo hospodárstva SR (PhDr. Juraj Miškov), Ministerstvo kultúry SR (Mgr. Daniel Krajcer) a Ministerstvo obrany SR (Mgr. Ľubomír Galko).

Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 schválený dočasný euroval a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. Sulík vo funkcii predsedu Národnej rady SR skončil. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd odvolali poslanci. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS aj v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012. Víťazom volieb sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Do NR SR sa dostalo šesť politických strán. SaS získala 5,88 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo 11 kresiel v parlamente.

Jozef Mihál sa rozhodol 18. apríla 2012 odstúpiť z funkcie podpredsedu SaS po tom, ako si vyhodnotil výsledok parlamentných volieb vrátane jeho preferenčných hlasov. Po jeho odchode sa začalo špekulovať o tom, či je strana jednotná a či by ho nemali nasledovať aj iní členovia vedenia vrátane Sulíka.

Šéf liberálov Richard Sulík, ktorý na kongrese 29. apríla 2012 nechal hlasovať o dôvere voči svojej osobe, ju aj získal. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov, čo bolo 100 hlasov. Kongres zvolil aj troch nových členov Republikovej rady. Svoju pozíciu v orgáne neobhájil Martin Poliačik, naopak, opätovne uspel Juraj Miškov. Ďalší dvaja noví členovia boli Marián Viskupič a Ľuboš Dojčan.

Na čele SaS zostal Sulík aj na ďalšie štyri roky, keď ho 16. marca 2013 do funkcie zvolilo 134 liberálov, ktorí mu v tajnej voľbe na kongrese strany v Prešove dali svoj hlas. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS.

Na podpredsedníckych postoch u liberálov nastali 25. marca 2013 po Republikovej rade strany zmeny. Rada odvolala z funkcií Juraja Miškova a Ľubomíra Galka. Galka však vzápätí zvolili opäť za podpredsedu strany. Miškova na podpredsedníckej stoličke nahradil Jozef Mihál. V Republikovej rade bola aj Andrea Filt. Tá nahradila Františka Ksenzsigha, ktorý po kongrese strany vystúpil z SaS.

Zo strany SaS k 2. aprílu 2013 odišli ďalší jej členovia, exposlanec Jaroslav Suja a bývalý kancelár Národnej rady (NR) SR Michal Nižňan. Obaja neboli spokojní so smerovaním strany. Liberáli prišli aj o niekoľko členov z regiónov. Hlavný dôvod bol, že strana dlhodobo podceňovala regionálnu politiku, zle komunikovala s regiónmi.

Predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla 2013 Jozefa Kollára a jeho prívržencov, aby opustili stranu. Šéf liberálov sa pre výzvu rozhodol po dôkladnom vyhodnotení posledných aktivít kollárovcov. Neúspešný kandidát na predsedu SaS Jozef Kollár, bývalý podpredseda Juraj Miškov a poslanci Daniel Krajcer, Juraj Droba a Martin Chren napokon 15. apríla 2013 odišli zo strany.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu 6. júna 2009 získala SaS 4,71 percenta hlasov voličov a neprekročila potrebnú hranicu na získanie mandátu v EP.

V novom europarlamente však je aj Richard Sulík (SaS), ktorý získal 24. mája 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku mandát od voličov. SaS získala 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Líder SaS Richard Sulík zostal predsedom strany aj po zvolení za europoslanca.