MS v hokeji 2026
Všetky správy
Presný postup a ich predloženie na vládu sa dohodne na koaličnej rade v pondelok (25. 5.),
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 24. mája (TASR) - Prorastové opatrenia pred schválením vo vláde prejdú sociálnym dialógom. Návrh týchto 54 opatrení v stredu (27. 5.) ešte nebude na vláde v legislatívnej podobe. Presný postup a ich predloženie na vládu sa dohodne na koaličnej rade v pondelok (25. 5.), informoval v nedeľnej relácii STVR O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) s účasťou opozičnej poslankyne Národnej rady SR Simony Petrík (PS).
„Vláda sa bude zaoberať týmito návrhmi v legislatívnej podobe a ešte pred rokovaním vlády bude zvolaná tripartita. Preto nebude zvolaná tento pondelok, utorok, lebo ešte na tejto vláde to nebude v legislatívnej podobe, ale až v nasledujúcom čase,“ povedal minister bez uvedenia termínu. Opatrenia sa podľa neho budú dotýkať investícií, daňovo-odvodového zaťaženia, energií, trhu práce a podnikania.
„Tie, ktoré pôjdu v prvom kole, budú prakticky bez dosahu na štátny rozpočet a v druhom kole pôjdu na jeseň už aj s dosahom na štátny rozpočet, ak sa na nich dohodneme, pretože vtedy sa rokuje o zákone o štátnom rozpočte,“ uviedol Tomáš. Potvrdil, že Hlas-SD nepodporí návrhy zamestnávateľov na skrátenie obednej prestávky na 15 minút, predĺženie skúšobnej doby z troch na šesť mesiacov, zrušenie rekreačných a športových poukazov.
Petrík upozornila, že vláda mešká s prorastovými opatreniami a chce ich priniesť v treťom roku vládnutia, hoci vedela, že bude problém s verejnými financiami. „Doteraz ste ich vlastne nepriniesli, nie ste schopní sa dohodnúť, čiže v skutočnosti nevieme, aké tie opatrenia budú,“ podotkla poslankyňa.
Kritizovala ako možné opatrenie na zrušenie povinnosti vyvesovať v prevádzke oznámenie o evidencii tržieb. „A čo napríklad prorastové opatrenie ako je predvyplnené daňové priznanie. To je konkrétne opatrenie z programu, ktorý máme, ako pomôcť podnikateľom s prebujnenou byrokraciou,“ vymenovala Petrík.
Podľa nej by pomohlo aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, možno o 2-3 %, v závislosti od stavu verejných financií, ktoré zanechá súčasná vláda. „Predpokladám, že deficit bude medzi 5 a 6 %. Zníženie zaťaženia o 1 % stojí štát 360 miliónov eur a tie treba niekde nájsť. Napríklad ich vieme nájsť v lepšom výbere daní,“ navrhla Petrík. Výber daní sa podľa nej oproti roku 2023 zhoršil o 1,2 miliardy eur.
Minister práce v súvislosti s návrhom zamestnávateľov, aby sa príplatky za prácu v noci a cez víkendy odpojili od minimálnej mzdy, informoval, že on ani Hlas-SD s tým nebudú súhlasiť. „Súhlasíme, aby bola naviazaná. Tým, že zvyšujeme minimálnu mzdu, príplatky za prácu v neštandardných časoch zvyšujeme, pretože ľudia si to zaslúžia. Nebudeme súhlasiť ani s tým, aby sa zrušilo, čo chcú zamestnávatelia, šesť stupňov minimálnej mzdy,“ povedal Tomáš.
Poslankyňa súhlasila s požiadavkou Konfederácie odborových zväzov, že opatrenia nemajú zaťažovať alebo znevýhodňovať zamestnancov. „Potrebujeme pomôcť podnikateľom, aby sa tu dalo podnikať, aby mohli dávať prácu ľuďom a mali čo najvyššie čisté mzdy. Ani jedno sa nedeje. Máme v parlamente už predložený návrh zákona o zrušení transakčnej dane,“ poznamenala Petrík. Ako ďalší návrh uviedla umožniť podnikanie od 16 rokov, či formát mikropodnikania bez vedenia účtovníctva, len s danením 3 % pri ročnom obrate do 6600 eur.
„Vláda sa bude zaoberať týmito návrhmi v legislatívnej podobe a ešte pred rokovaním vlády bude zvolaná tripartita. Preto nebude zvolaná tento pondelok, utorok, lebo ešte na tejto vláde to nebude v legislatívnej podobe, ale až v nasledujúcom čase,“ povedal minister bez uvedenia termínu. Opatrenia sa podľa neho budú dotýkať investícií, daňovo-odvodového zaťaženia, energií, trhu práce a podnikania.
„Tie, ktoré pôjdu v prvom kole, budú prakticky bez dosahu na štátny rozpočet a v druhom kole pôjdu na jeseň už aj s dosahom na štátny rozpočet, ak sa na nich dohodneme, pretože vtedy sa rokuje o zákone o štátnom rozpočte,“ uviedol Tomáš. Potvrdil, že Hlas-SD nepodporí návrhy zamestnávateľov na skrátenie obednej prestávky na 15 minút, predĺženie skúšobnej doby z troch na šesť mesiacov, zrušenie rekreačných a športových poukazov.
Petrík upozornila, že vláda mešká s prorastovými opatreniami a chce ich priniesť v treťom roku vládnutia, hoci vedela, že bude problém s verejnými financiami. „Doteraz ste ich vlastne nepriniesli, nie ste schopní sa dohodnúť, čiže v skutočnosti nevieme, aké tie opatrenia budú,“ podotkla poslankyňa.
Kritizovala ako možné opatrenie na zrušenie povinnosti vyvesovať v prevádzke oznámenie o evidencii tržieb. „A čo napríklad prorastové opatrenie ako je predvyplnené daňové priznanie. To je konkrétne opatrenie z programu, ktorý máme, ako pomôcť podnikateľom s prebujnenou byrokraciou,“ vymenovala Petrík.
Podľa nej by pomohlo aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, možno o 2-3 %, v závislosti od stavu verejných financií, ktoré zanechá súčasná vláda. „Predpokladám, že deficit bude medzi 5 a 6 %. Zníženie zaťaženia o 1 % stojí štát 360 miliónov eur a tie treba niekde nájsť. Napríklad ich vieme nájsť v lepšom výbere daní,“ navrhla Petrík. Výber daní sa podľa nej oproti roku 2023 zhoršil o 1,2 miliardy eur.
Minister práce v súvislosti s návrhom zamestnávateľov, aby sa príplatky za prácu v noci a cez víkendy odpojili od minimálnej mzdy, informoval, že on ani Hlas-SD s tým nebudú súhlasiť. „Súhlasíme, aby bola naviazaná. Tým, že zvyšujeme minimálnu mzdu, príplatky za prácu v neštandardných časoch zvyšujeme, pretože ľudia si to zaslúžia. Nebudeme súhlasiť ani s tým, aby sa zrušilo, čo chcú zamestnávatelia, šesť stupňov minimálnej mzdy,“ povedal Tomáš.
Poslankyňa súhlasila s požiadavkou Konfederácie odborových zväzov, že opatrenia nemajú zaťažovať alebo znevýhodňovať zamestnancov. „Potrebujeme pomôcť podnikateľom, aby sa tu dalo podnikať, aby mohli dávať prácu ľuďom a mali čo najvyššie čisté mzdy. Ani jedno sa nedeje. Máme v parlamente už predložený návrh zákona o zrušení transakčnej dane,“ poznamenala Petrík. Ako ďalší návrh uviedla umožniť podnikanie od 16 rokov, či formát mikropodnikania bez vedenia účtovníctva, len s danením 3 % pri ročnom obrate do 6600 eur.
