Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 24. apríl 2025Meniny má Juraj
< sekcia Slovensko

Prvé referendum sa na Slovensku konalo pred 30 rokmi

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Doteraz jediné platné referendum bolo v poradí piate. Konalo sa 16. - 17. mája 2003 a občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ.

Bratislava 22. októbra (TASR) - V histórii samostatnej Slovenskej republiky sa dosiaľ konalo deväť referend, z ktorých bolo iba jedno platné. Od konania prvého všeľudového hlasovania uplynie v utorok 22. októbra 30 rokov.

Už v septembri 1992 sa pri rokovaní o návrhu Ústavy Slovenskej republiky vyslovil opozičný poslanec István Harna za to, aby bola ústava predložená občanom na schválenie v ratifikačnom referende. Tento návrh Slovenská národná rada (SNR) odmietla. Z prítomných 146 poslancov ich bolo 106 proti. Referendum sa nekonalo ani pri rozdelení Československa.

Prvé celoštátne referendum vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a deň jeho konania určil na 22. októbra 1994. Podnetom na jeho vypísanie bolo uznesenie Národnej rady SR, ktoré poslanci prijali na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka.

Zmluvu o vytvorení vládnej koalície podpísali 11. decembra 1994 v bratislavskom Dome športu predsedovia Roľníckej strany Slovenska Pavol Delinga, Hnutia za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar, Slovenskej národnej strany Ján Slota a Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Na snímke zľava predseda RSS Pavol Delinga, predseda HZDS Vladimír Mečiar, predseda RZS Ján Ľupták a predseda SNS Ján Slota počas podpisu koaličnej dohody. práve Ľupták inicioval prvé referendum.
Foto: TASR/Vladimír Benko


Referendová otázka znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?"

Hlasovaniu nepredchádzala žiadna kampaň, pretože do úzadia ju vytlačili rozhovory o vytváraní novej vládnej koalície. Referendum sa totiž konalo iba tri týždne po parlamentných voľbách. Keďže sa na ňom zúčastnilo len 19,96 percenta občanov, bolo neplatné. Z takmer 3,9 milióna voličov ich prišlo k hlasovacím urnám necelých 800.000.

Od prvého referenda teda uplynulo 30 rokov. Ako sa počas uplynulých troch desaťročí napĺňala idea referenda ako inštitútu priamej demokracie? "Ak bolo pôvodným zámerom tvorcov ústavy dať voličom a voličkám na Slovensku možnosť uskutočňovať výkon moci priamo tak, aby dokázali obmedziť alebo úplne vynechať z rozhodovania o veciach verejných parlament, tak tento zámer nevyšiel," povedal pre TASR politológ Erik Láštic, autor knihy V rukách politických strán: Referendum na Slovensku 1993 - 2010.

Konkrétne spomenul dva dôvody, prečo sa tak dialo: "Dekády trvalo, kým sa prostredníctvom série rozhodnutí Ústavného súdu SR vyjasnila ústavná úprava referenda, čo dáva aspoň do budúcnosti nádej, že ďalšie referendá sa budú odohrávať v prehľadnejšom právnom rámci. Druhým dôvodom je spôsob, akým referendá využívali a zneužívali politické strany v rámci politického konfliktu tým, že do neho zapojili pôvodných nositeľov moci, teda občanov. A to aj napriek tomu, že existovali mechanizmy na jeho riešenie v rámci zastupiteľskej demokracie. Referendum tak v tomto prípade fungovalo ako nástroj, pomocou ktorého sa politickí aktéri snažili o posilnenie vlastnej pozície voči iným aktérom," uviedol politológ.

Doteraz jediné platné referendum bolo v poradí piate. Konalo sa 16. - 17. mája 2003 a občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ. Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta voličov, pričom k hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov.

Premiér Mikuláš Dzurinda a deviati ministri začali oslavovať historicky prvé platné referendum na Slovensku už 17.mája 2003 na koncerte na Hlavnom námestí v Bratislave. Na snímke zľava veľvyslanec EÚ Eric van der Linden, premiér Dzurinda, minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Foto: TASR/Vladimír Benko


S určitou pravidelnosťou sa objavuje požiadavka zníženia 50-percentného kvóra potrebného na platnosť referenda. Je vraj nedosiahnuteľné a práve pre takto nastavené kvórum sú referendá na Slovensku neúspešné.

"Existencia 50-percentného kvóra priamo súvisí s počtom neplatných referend. Na jeho zrušenie by bolo potrebné, aby prišlo ku komplexnému premysleniu úlohy referenda v ústavnom systéme. Chceme dať ľuďom možnosť prinášať vlastné návrhy zákonov alebo im umožniť vyjadriť sa k zákonom, ktoré predloží parlament? Mali by mať ľudia na Slovensku možnosť meniť ústavu alebo má mať referendum iba poradnú funkciu? Keď si vyjasníme tieto otázky, môžeme spoločne s tým premyslieť aj technické aspekty platnosti referenda," pripomenul pre TASR Láštic.

VIDEO: Prezident považuje situáciu na skládke Vlčie hory za kritickú

Skládka patrí medzi najväčšie environmentálne záťaže na Slovensku.

,aktualizované 

- Talianske ministerstvo obrany prispeje k bezpečnostným opatreniam na sobotňajšom pohrebe pápeža Františka.

- Prezident SR Peter Pellegrini ratifikoval rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej.

- Počas sobotného (26. 4.) štátneho smútku vyhláseného pre úmrtie pápeža Františka platí zákaz hazardu. Štátne, ale aj iné vlajky by mali byť spustené na pol žrde, čierna vlajka sa v tomto prípade nevyvesuje.

- Americký prezident Donald Trump vo štvrtok na svojej sociálnej sieti Truth kritizoval nočné raketové a dronové útoky na ukrajinskú metropolu Kyjev zo strany Ruska, pri ktorých zomrelo deväť ľudí a ďalších 70 utrpelo zranenia.

- Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského momentálne nevidí silný tlak na Rusko či nové sankcie voči nemu, a to ani napriek neochote Moskvy pokročiť v rokovaniach o ukončení vojny.

- Hrob pápeža Františka v rímskej Bazilike Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) bude môcť verejnosť navštíviť už v nedeľu ráno.

- Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) skončila minulý rok v strate 5,28 milióna eur. V roku 2023 pritom hospodárila s čistým ziskom 20,9 milióna eur.

- Pakistan vo štvrtok vyhlásil, že uzavrie hranice s Indiou a vzdušný priestor pre letecké spoločnosti vlastnené alebo prevádzkované Indiou, a tiež pozastaví obchod.

- Ministerstvo životného prostredia SR už v stredu upozornilo investora baterkárne v Šuranoch na neodbornú a nepresnú dokumentáciu. Ďalším krokom bude pozastavenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

- Prvá oficiálna zahraničná cesta predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) bude smerovať tradične do Českej republiky.

- Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla komplexnú revíziu pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel. Cieľom je zaistiť vyššiu bezpečnosť cestnej premávky a kvality ovzdušia v celej EÚ.

- Štvrtkový pochod ulicami v centre Bratislavy môže priniesť dopravné obmedzenia. Treba s nimi rátať od 18.00 h, a to najmä na Námestí slobody, Námestí 1. mája či oblasti Suchého mýta.

- Prezident SR Peter Pellegrini považuje environmentálnu záťaž na skládke Vlčie hory pri Hlohovci za kritickú. Postupne môžu byť podľa jeho slov ohrozené spodné vody, čo predstavuje výrazné riziko pre obyvateľov žijúcich v jej blízkosti.

- Pápež František sa niekoľko týždňov pred smrťou rozhodol, že si za žiadnych okolností nepraje, aby ho lekári intubovali. V rozhovore pre štvrtkové vydanie talianskeho denník Il Messaggero to uviedol jeho osobný lekár Sergio Alfieri, informovala agentúra DPA.

- Geologický výskum o vhodnosti vojenského objektu v Leviciach na zakopávanie usmrtených zvierat v súvislosti s výskytom nákazy slintačky a krívačky neexistuje. Tvrdí to strana Sloboda a Solidarita.

- Takmer 50.000 ľudí vzdalo v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne poctu zosnulému pápežovi Františkovi, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok vo veku 88 rokov.

- Čína odmietla tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že obe strany sú v priamom kontakte v súvislosti s obchodným sporom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

- Jediná cesta k mieru v Európe vedie podľa českého premiéra Petra Fialu cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov.

- Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚFS) SR od začiatku tohto roka zaistil takmer trojnásobne viac nelegálnych cigariet a tabaku ako za celý minulý rok. Škody Finančná správa (FS) SR vyčíslila na vyše 31,9 milióna eur.

- Na sobotnom (26. 4.) pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne sa zúčastní viacero slovenských biskupov. Povedie ich košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober.