Bratislava 1. apríla (TASR) - Prvý apríl je pre mnohých ľudí spojený s humorom či robením si tzv. kanadských žartíkov. Tento deň je však zasvätený aj vtákom a pripomína sa ako Medzinárodný deň vtáctva. Odkazuje na Medzinárodnú konvenciu na ochranu užitočného vtáctva, ktorú podpísali práve 1. apríla v roku 1906.

Prvoaprílová tradícia pripomínania si vtákov má však svoje počiatky už v časoch Rakúsko-Uhorska. Založil ju slovenský prírodovedec Oto Herman (1835 - 1914). Jeho zásluhou v roku 1900 oficiálne ustanovili akciu pre školy v rakúsko-uhorskej monarchii s názvom 1. apríl – Deň vtákov a stromov. Tradícia tohto dňa pretrváva dodnes ako Medzinárodný deň vtáctva.

Na Slovensku si odborníci, ale aj záujemcovia o vtáctvo pripomínajú operencov 1. apríla aj preto, lebo práve počas štvrtého mesiaca prilietava na územie Slovenska najviac sťahovavých vtákov. Podľa ornitológov zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko každý rok začiatkom apríla priletí na územie Slovenska približne 20 miliónov vtákov. Väčšina z nich zamieri na Slovensko z Afriky, niektoré aj z Ázie.

Počas svojej dlhej púte, ako aj po prílete na územie Slovenska musia prekonávať rôzne prekážky a nástrahy vrátane tých, ktoré spôsobuje človek, na čo upriamuje pozornosť aj Medzinárodný deň vtáctva. Medzi najohrozenejšie patria druhy migrujúce cez Stredozemné more, prepelica poľná, chrapkáč poľný, lastovička domová či drozdovité vtáky, ktoré tiahnu v noci.

Podľa údajov organizácie BirdLife International v Stredomorí a najmä na Cypre každoročne počas jarného a jesenného ťahu zahynie viac než milión vtákov. Nezahynú však od vyčerpania z dlhej cesty, ale v dôsledku činnosti človeka.

K známym poslom jari prilietajúcim na Slovensko patria škorce, drozdy, bociany, trasochvosty, škovránky, žltochvosty alebo lastovičky, ktoré sú známe svojou vernosťou k hniezdu a veľmi dobrými orientačnými schopnosťami. Sťahovavými vtákmi sú aj orol krikľavý, sokol kopcovitý, včelár lesný, prepelica poľná, slávik, kukučka alebo dážďovník.

Okrem Medzinárodného dňa vtáctva sa na Slovensku a vo svete pripomína aj Svetový deň sťahovavých vtákov (WMBD), ktorý sa viaže k dátumu 10. máj alebo k víkendu okolo 10. mája. Svetový deň sťahovavých vtákov iniciovali signatári Dohovoru o zachovaní sťahovavých vodných vtákov medzi Afrikou a Euráziou (AEWA) a Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov (CMS). Oba medzinárodné dokumenty sú uložené v Bonne a ich cieľom je zachovanie prirodzeného života sťahovavého vtáctva. Dokumenty spravuje Environmentálny program Organizácie Spojených národov (OSN).

Slovenským vtákom roka 2026 sa stal drop veľký. Za vtáka roku ho vyhlásila SOS/BirdLife Slovensko. Kampaňou „Vták roka“ ornitológovia zo SOS/BirdLife Slovensko upozorňujú na vybraný vtáčí druh, ktorý má za sebou silný príbeh spojený s ochranou prírody.

Drop veľký (Otis tarda), najťažší lietajúci vtáčí druh Európy, je jeden z najvzácnejších hniezdiacich druhov na Slovensku. V minulosti sa vyskytoval na veľkej časti slovenských nížin. V súčasnosti je jeho hlavným útočiskom Chránené vtáčie územie Sysľovské polia.

Tento vták patrí celosvetovo medzi druhy, ktorým hrozí vyhynutie. Vývoj jeho populácie veľa vypovedá aj o stave slovenského poľnohospodárstva. Ešte pred prvou svetovou vojnou sa početnosť dropov na Slovensku odhadovala na viac ako 2000 jedincov. Počas 20. storočia však nasledoval dramatický pokles populácie a po roku 2005 na Slovensku hniezdili posledné jedince. Dôvodom boli zmeny v poľnohospodárstve – sceľovanie polí, rozoranie medzí, úhorov, celková intenzifikácia poľnohospodárstva, pytliactvo aj stavba elektrických vedení, do ktorých dropy narážali.

Slovensko však stále zohráva kľúčovú úlohu ako zimovisko pre väčšinu stredoeurópskej populácie dropov na trojmedzí Slovenska, Rakúska a Maďarska. Počas zimy na Slovensku pravidelne zimuje viac ako 600 dropov prilietajúcich z Rakúska a západného Maďarska, čo predstavuje so slovenskými vtákmi približne 75 percent celej stredoeurópskej populácie.



Zdroje: www.vtaky.sk; www.enviroportal.sk