Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Na väčšine sledovaných hodín boli žiaci aktívne zapojení do učenia, pracovali prostredníctvom bádateľských, zážitkových či projektových aktivít a bežnou súčasťou vyučovania bola tímová práca.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 8. októbra (TASR) - Menej pasívneho počúvania, viac spolupráce, objavovania a riešenia problémov. Kurikulárna reforma sa po troch rokoch začína prejavovať priamo na vyučovaní. Ukázalo to monitorovanie Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) na 22 základných školách, ktoré sa medzi prvými zapojili do vzdelávania podľa nového kurikula.
Školskí inšpektori uskutočnili 265 hospitácií v tretích ročníkoch. Na väčšine sledovaných hodín boli žiaci aktívne zapojení do učenia, pracovali prostredníctvom bádateľských, zážitkových či projektových aktivít a bežnou súčasťou vyučovania bola tímová práca. Väčšina žiakov dokázala prekonávať prekážky pri učení a chybu vnímala ako príležitosť zlepšiť sa. „Najdôležitejšie je, že zmenu už vidíme priamo v triedach. Deti nie sú iba prijímateľmi informácií. Viac spolupracujú, hľadajú riešenia, objavujú a premýšľajú nad tým, čo sa učia. Na školách, ktoré sme sledovali, sa ukazuje, že reforma nezostala iba na papieri, ale reálne mení spôsob vyučovania,“ povedala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Monitorovanie ŠŠI sa uskutočnilo v školskom roku 2025/2026 na prvých 22 základných školách, ktoré sa do reformy zapojili v školskom roku 2023/2024 a aktuálne ukončili prvý trojročný vzdelávací cyklus (1. – 3. ročník). Súčasťou inšpekčnej činnosti bolo aj nezávislé pozorovanie kriteriálneho testovania tretiakov na 12 z týchto škôl.
Zistenia inšpekcie ukazujú, že pozitívne zmeny nie sú vo všetkých školách rovnako výrazné. ŠŠI vidí priestor na zlepšenie najmä v prispôsobovaní vyučovania individuálnym potrebám žiakov, inkluzívnom vzdelávaní, formatívnom hodnotení a rozvoji kritického myslenia.
ŠŠI zároveň pripomína, že východiskové podmienky škôl sú rozdielne - mnohé z nich inovatívne prvky zavádzali už pred oficiálnym spustením reformy. Pri hodnotení účinnosti zmien je preto kľúčové posudzovať predovšetkým individuálny pokrok každej konkrétnej školy. Samotné školy podľa ŠŠI upozorňujú na logistické a personálne limity. Takmer tretina riaditeľov poukázala na nedostatočné priestorové podmienky a viac ako štvrtina na riziko rastúcej pracovnej záťaže a vyhorenia pedagogických zamestnancov. V otvorených odpovediach riaditeľov sa opakovane objavoval aj nedostatok času na prípravu a realizáciu zmien.
„Reforma nemôže stáť iba na nadšení jednotlivých učiteľov. Ak od škôl očakávame, že budú učiť inak, musia na to mať podmienky, čas a dlhodobú odbornú podporu. Teraz je dôležité, aby sa dobré skúsenosti prvých škôl postupne stali bežnou súčasťou vyučovania a dostali sa ku každému dieťaťu,“ uzavrela Štofková Dianovská.
Školskí inšpektori uskutočnili 265 hospitácií v tretích ročníkoch. Na väčšine sledovaných hodín boli žiaci aktívne zapojení do učenia, pracovali prostredníctvom bádateľských, zážitkových či projektových aktivít a bežnou súčasťou vyučovania bola tímová práca. Väčšina žiakov dokázala prekonávať prekážky pri učení a chybu vnímala ako príležitosť zlepšiť sa. „Najdôležitejšie je, že zmenu už vidíme priamo v triedach. Deti nie sú iba prijímateľmi informácií. Viac spolupracujú, hľadajú riešenia, objavujú a premýšľajú nad tým, čo sa učia. Na školách, ktoré sme sledovali, sa ukazuje, že reforma nezostala iba na papieri, ale reálne mení spôsob vyučovania,“ povedala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Monitorovanie ŠŠI sa uskutočnilo v školskom roku 2025/2026 na prvých 22 základných školách, ktoré sa do reformy zapojili v školskom roku 2023/2024 a aktuálne ukončili prvý trojročný vzdelávací cyklus (1. – 3. ročník). Súčasťou inšpekčnej činnosti bolo aj nezávislé pozorovanie kriteriálneho testovania tretiakov na 12 z týchto škôl.
Zistenia inšpekcie ukazujú, že pozitívne zmeny nie sú vo všetkých školách rovnako výrazné. ŠŠI vidí priestor na zlepšenie najmä v prispôsobovaní vyučovania individuálnym potrebám žiakov, inkluzívnom vzdelávaní, formatívnom hodnotení a rozvoji kritického myslenia.
ŠŠI zároveň pripomína, že východiskové podmienky škôl sú rozdielne - mnohé z nich inovatívne prvky zavádzali už pred oficiálnym spustením reformy. Pri hodnotení účinnosti zmien je preto kľúčové posudzovať predovšetkým individuálny pokrok každej konkrétnej školy. Samotné školy podľa ŠŠI upozorňujú na logistické a personálne limity. Takmer tretina riaditeľov poukázala na nedostatočné priestorové podmienky a viac ako štvrtina na riziko rastúcej pracovnej záťaže a vyhorenia pedagogických zamestnancov. V otvorených odpovediach riaditeľov sa opakovane objavoval aj nedostatok času na prípravu a realizáciu zmien.
„Reforma nemôže stáť iba na nadšení jednotlivých učiteľov. Ak od škôl očakávame, že budú učiť inak, musia na to mať podmienky, čas a dlhodobú odbornú podporu. Teraz je dôležité, aby sa dobré skúsenosti prvých škôl postupne stali bežnou súčasťou vyučovania a dostali sa ku každému dieťaťu,“ uzavrela Štofková Dianovská.
