Bratislava 2. augusta (TASR) - Michal Kováč je v dejinách samostatného demokratického Slovenska zapísaný ako prvý prezident krajiny. Počas funkcie i neskôr dostal viaceré vyznamenania a Ekonomická univerzita v Bratislave mu ako jeho alma mater udelila vedecký titul Doctor honoris causa za celoživotné dielo. V nedeľu 3. augusta by sa dožil 95 rokov.

Prezidentské obdobie mu narušila kauza únosu a zavlečenia jeho syna Michala Kováča mladšieho. Spolu s manželkou Emíliou Kováčovou vychovali dve deti a prvá dáma SR sa okrem protokolárnych povinností venovala charite, najmä ľuďom s postihnutiami. Pomáhala Slovenskému Červenému krížu a mala vlastnú nadáciu.

Michal Kováč sa narodil 3. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946 - 1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950 - 1955). Na VŠE pôsobil potom ako asistent (1955 - 1956) a následne do roku 1967 ako externý pedagóg. V rovnakom čase mal aktivity aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956 - 1965). V rokoch 1965-1966 prednášal tiež v Bankovej škole na Kube.

Išiel do Londýna, kde bol v období 1967-1969 námestníkom Živnostenskej banky, avšak po dvoch rokoch ho odvolali, vrátil sa a v roku 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR), respektíve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990 - 1992).

Funkciu ministra financií zastával aj vo vláde Vladimíra Mečiara, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s ním stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). V rokoch 1991 - 1993 bol jeho členom a podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

Po parlamentných voľbách v roku 1992 ho opätovne zvolili za poslanca FZ ČSFR, bol členom Predsedníctva FZ ČSFR a 26. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992.

Kováč sa stal prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky, zvolili ho 15. februára 1993 v druhom kole volieb ako kandidáta HZDS. V najvyššom úrade bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.

V roku 1994 mu v USA udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu. Počas oficiálnej návštevy Poľska dostal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. O rok neskôr získal Cenu Americkej advokátskej komory - právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.

Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR boli prezidentovi Kováčovi v roku 1995 prepožičané štátne vyznamenania I. triedy - Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal prezident Poľskej republiky Alexander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla.

Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Bratislave na zlyhanie srdca.





Zdroje: TASR, www.prezident.sk, www.euba.sk