Bratislava 8. decembra (TASR) - Opozičné Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že štát neoprávnene zbavil koncern Agrofert povinnosti sanovať znečistenie v areáli bývalého chemického podniku Istrochem v Bratislave. Poukazuje aj na nové dokumenty, ktoré získalo. Envirorezort v reakcii uviedol, že PS svojimi vyjadreniami potvrdzuje, že nechce odstraňovať najväčšiu envirozáťaž na území Bratislavy a navyše nerozumie rozhodnutiam, ktoré boli v minulosti urobené mimo Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Agrofert získal podľa PS Istrochem aj s environmentálnou záťažou a privatizačná zmluva mu ukladala povinnosť investovať 33 miliónov eur najmä do ekologických opatrení. „Nové dokumenty, ktoré doteraz neboli zverejnené, dokazujú, že okresný úrad rozhodol v prospech Agrofertu na základe investícií, ktoré s ekologickou sanáciou majú len veľmi slabú alebo žiadnu súvislosť,“ upozornila podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS). Medzi investíciami boli podľa nej napríklad kúpa cisterny, rekonštrukcia administratívnej budovy, inštalácia rozhlasu v areáli, rekonštrukcia železničnej vlečky alebo rozšírenie skládky odpadu v inej obci.

Stohlová poukázala, že o envirozáťaži Istrochemu bolo rozhodnuté štyrikrát - raz v roku 2016 a trikrát v roku 2025. „Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa dnes týmito rozhodnutiami oháňa ako dôvodom, prečo vraj musí sanáciu zaplatiť výhradne štát. Stále však má zákonnú možnosť napadnúť najmenej tri rozhodnutia z roku 2025,“ zdôraznila Stohlová. Ministra vyzvala, aby tohtoročné rozhodnutia napadol. Dodala, že PS dopĺňa svoj podnet na prokuratúru o najnovšie zistenia.

MŽP reagovalo, že v jeho právomoci nie je riešiť privatizačnú zmluvu z 90. rokov a vychádza iba zo skutkového stavu veci a z právoplatných rozhodnutí orgánov, ktoré kompetenčne nepatria pod envirorezort. „V tejto veci konštatujeme, že deväť rokov na základe právoplatných rozhodnutí predchodcovia nekonali. Ak má pani poslankyňa Stohlová akékoľvek podnety, ktoré sa týkajú firmy Istrochem, nech si to rieši zákonnými spôsobmi voči danej firme,“ vysvetlil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Ministerstvo podotklo, že envirozáťaž v Istrocheme aj vo Vrakuni je jedna z najväčších environmentálnych záťaží nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorá ohrozuje zdroje podzemných vôd aj celého Žitného ostrova. „Okresný úrad tu ešte v roku 2016 rozhodol, že štát má určiť, ktoré ministerstvo je zodpovedné za ich odstránenie. Tým, že doposiaľ orgány nekonali, je skôr otázka na Generálnu prokuratúru SR či nedošlo k všeobecnému ohrozeniu obyvateľov. Ostatné vyjadrenia PS sú len dôkazom ich nekompetentnosti a nezáujmu o ochranu životného prostredia,“ dodalo ministerstvo.

Spoločnosť Istrochem Reality sa vo svojom stanovisku dôrazne vymedzuje voči zavádzajúcim alebo nepravdivým tvrdeniam. Deklaruje, že prioritou je hľadanie konštruktívneho riešenia v prospech obyvateľov Bratislavy a zodpovedný prístup k územiu, rovnako deklaruje pripravenosť spolupracovať so štátom, samosprávou i odbornou verejnosťou. Pozornosť tiež upriamuje na to, že Istrochem Reality nie je súčasťou koncernu Agrofert.

„Odmietame krivé a nepravdivé obvinenia a v prípade zásahov do dobrej povesti spoločnosti alebo jej predstaviteľov sme pripravení brániť sa právnou cestou,“ konštatuje spoločnosť odmietajúc zapojiť sa do politických sporov.

Ubezpečuje, že všetky jej postupy a kroky sú v súlade s platnou legislatívou a príslušnými reguláciami a smerujú k zodpovednému riešeniu environmentálnej záťaže. Poukazuje na to, že má právoplatné rozhodnutia okresného úradu a potvrdenia Fondu národného majetku SR, ktoré potvrdzujú splnenie záväzkov z privatizačnej zmluvy z roku 2002. Podľa platného zákona o environmentálnych záťažiach v takomto prípade prechádza zodpovednosť za historickú záťaž na štát. „Toto nie je pomoc firme, ale naplnenie zákonnej povinnosti štátu. V prípade zmeny rozhodnutia, teda neplnenia povinností zo strany štátu, sme pripravení sa obrátiť na súd a brániť naše práva,“ odkazuje Istrochem Reality s dôvetkom, že sanáciu historickej záťaže, za ktorú nenesie zodpovednosť, nemôže hradiť z prostriedkov spoločnosti.