FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Poslankyne PS v novele navrhujú viacero legislatívnych zmien, ktoré majú uľahčiť prijatie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných základných škôl.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) - Opozičné Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že zmeny v školskom zákone zhoršili postavenie žiakov so zdravotným či sociálnym znevýhodnením. Na tlačovej konferencii na to upozornili členka Výboru Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch Tina Gažovičová a členka Výboru NR SR pre sociálne veci Veronika Veslárová. Kritizujú najmä vypustenie dvoch podporných opatrení. Predkladajú poslanecký návrh zákona, ktorým chcú obnoviť debarierizáciu a diétne stravovanie.
„Odstraňovanie bariér nie je iba o komforte žiakov, ale najmä o tom, či vôbec majú možnosť vybrať si školu pre ďalšie štúdium. Napriek tomu v novele, ktorú predložil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) a bola prijatá na jeseň, žiakom so zdravotným znevýhodnením hodil polená pod nohy. Dôvodom je, že úplne vypustili dve zo zoznamu podporných opatrení, a to je práve odstraňovanie fyzických bariér a diétne stravovanie,“ priblížila Gažovičová.
Pripomenula, že podporné opatrenia boli prijaté ešte v roku 2023 v rámci reforiem plánu obnovy. „Práve v tomto roku by mali už nadobudnúť svoju finálnu podobu a stať sa nárokovateľné,“ dodala. Vypustenie časti z nich preto podľa nej ide proti pôvodnému cieľu reformy inkluzívneho vzdelávania.
Poslankyne PS v novele navrhujú viacero legislatívnych zmien, ktoré majú uľahčiť prijatie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných základných škôl. Jedným z návrhov je možnosť ohlásiť nástup dieťaťa do školy s časovým predstihom, aby sa škola mohla pripraviť na potrebné personálne či stavebné úpravy. „V prípade, že škola bude potrebovať napríklad nejaké bezbariérové stavebné úpravy, je nutný dlhší čas na to, aby si zažiadali o príspevok, aby pripravili projekt, aby pripravili stavebné úpravy a to všetko sa nedá iba od zápisu po začiatok školského roka,“ poznamenala.
Poslanecký návrh zároveň počíta s jasnejším využívaním zvýšených normatívov, ktoré školy dostávajú na žiakov so zdravotným znevýhodnením. „Školy dnes dostávajú na žiakov so zdravotným znevýhodnením zvýšený normatív, ale štát už nesleduje, ako sa tieto peniaze využívajú a nie vždy idú priamo na podporu konkrétneho dieťaťa,“ uviedla Gažovičová. Navrhuje aj aktívnejšiu úlohu regionálnych úradov školskej správy pri hľadaní vhodnej školy pre dieťa. „Je úplne nemysliteľné, aby rodičia museli zúfalo obvolávať školy (...). Práve na regionálnom úrade sú úradníci, ktorí vedia, ktoré školy v okolí majú bezbariérový prístup, diétne stravovanie, zdravotné sestry,“ dodala.
„Odstraňovanie bariér nie je iba o komforte žiakov, ale najmä o tom, či vôbec majú možnosť vybrať si školu pre ďalšie štúdium. Napriek tomu v novele, ktorú predložil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) a bola prijatá na jeseň, žiakom so zdravotným znevýhodnením hodil polená pod nohy. Dôvodom je, že úplne vypustili dve zo zoznamu podporných opatrení, a to je práve odstraňovanie fyzických bariér a diétne stravovanie,“ priblížila Gažovičová.
Pripomenula, že podporné opatrenia boli prijaté ešte v roku 2023 v rámci reforiem plánu obnovy. „Práve v tomto roku by mali už nadobudnúť svoju finálnu podobu a stať sa nárokovateľné,“ dodala. Vypustenie časti z nich preto podľa nej ide proti pôvodnému cieľu reformy inkluzívneho vzdelávania.
Poslankyne PS v novele navrhujú viacero legislatívnych zmien, ktoré majú uľahčiť prijatie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných základných škôl. Jedným z návrhov je možnosť ohlásiť nástup dieťaťa do školy s časovým predstihom, aby sa škola mohla pripraviť na potrebné personálne či stavebné úpravy. „V prípade, že škola bude potrebovať napríklad nejaké bezbariérové stavebné úpravy, je nutný dlhší čas na to, aby si zažiadali o príspevok, aby pripravili projekt, aby pripravili stavebné úpravy a to všetko sa nedá iba od zápisu po začiatok školského roka,“ poznamenala.
Poslanecký návrh zároveň počíta s jasnejším využívaním zvýšených normatívov, ktoré školy dostávajú na žiakov so zdravotným znevýhodnením. „Školy dnes dostávajú na žiakov so zdravotným znevýhodnením zvýšený normatív, ale štát už nesleduje, ako sa tieto peniaze využívajú a nie vždy idú priamo na podporu konkrétneho dieťaťa,“ uviedla Gažovičová. Navrhuje aj aktívnejšiu úlohu regionálnych úradov školskej správy pri hľadaní vhodnej školy pre dieťa. „Je úplne nemysliteľné, aby rodičia museli zúfalo obvolávať školy (...). Práve na regionálnom úrade sú úradníci, ktorí vedia, ktoré školy v okolí majú bezbariérový prístup, diétne stravovanie, zdravotné sestry,“ dodala.
