Komunálne voľby 2026
Všetky správy
K násiliu dochádza napríklad vtedy, keď mladému človeku chýbajú podporné body - bezpeční ľudia, komunita, kde sa cíti prijatý, systematická odborná pomoc.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) - Násilie je odpoveďou viacerých rizikových faktorov v živote mladého človeka. Neexistuje jednotná príčina, ani jednotný profil útočníka. Pre TASR to uviedla psychologička z IPčka Marianna Heřmánková v súvislosti s rastúcou radikalizáciou mládeže, ako aj nedávnym útokom na základnej škole v Staškove.
„K násiliu dochádza vtedy, keď sa v živote mladého človeka stretne viacero rizikových faktorov, a zároveň sa v ňom upevní presvedčenie, že práve násilie je riešenie,“ povedala Heřmánková.
Ako priblížila, k násiliu dochádza napríklad vtedy, keď mladému človeku chýbajú podporné body - bezpeční ľudia, komunita, kde sa cíti prijatý, systematická odborná pomoc. Ak sa k tomu pridá pocit nepochopenia, nevypočutia a osamotenia, a mladý človek dlhodobo nenachádza pomoc ani oporu, môže sa cítiť izolovane, odmietnuto, až vyslovene frustrovane. A práve vtedy, keď príde nejaký spúšťač, ktorý pre neho prekročí hranicu, môže podľa Heřmánkovej siahnuť po násilí ako po jedinej ceste, ktorú vidí.
Doplnila, že dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Online priestor, kde algoritmy a uzavreté komunity môžu normalizovať násilie ako legitímny spôsob riešenia konfliktov alebo ťažkostí. Ale aj offline prostredia - rodina, kamaráti, bezprostredné okolie - a samotná osobnosť mladého človeka. „Všetky tieto faktory sa môžu rôzne kombinovať, a u každého inak,“ dodala psychologička.
V súvislosti s utorkovým (29. 9.) útokom na základnej škole v Staškove, ktorý má dve obete, Heřmánková zároveň tento týždeň apelovala na potrebu zvyšovania povedomia o rizikových, ale aj ochranných faktoroch radikalizácie. Ako uviedla pre TASR, nemusí to byť len učiteľ, kto si niečo všimne a včas zasiahne. Môže to byť napríklad tréner, vedúci krúžku, ale aj kamaráti, rodina, rodičia. Za dôležité tiež považuje, aby odborníci, ktorí sa stretávajú s mládežou, rozumeli téme radikalizácie, poznali rizikové signály a vedeli ich rozoznať v ich kontexte a nastaviť nejakú intervenciu alebo systém podporných opatrení. Zároveň okrem iného poukázala na nedostatok odborníkov v školách, ale i v praxi.
Z útoku je podozrivý 13-ročný žiak ôsmeho ročníka. Vyšetrovanie vedie Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
„K násiliu dochádza vtedy, keď sa v živote mladého človeka stretne viacero rizikových faktorov, a zároveň sa v ňom upevní presvedčenie, že práve násilie je riešenie,“ povedala Heřmánková.
Ako priblížila, k násiliu dochádza napríklad vtedy, keď mladému človeku chýbajú podporné body - bezpeční ľudia, komunita, kde sa cíti prijatý, systematická odborná pomoc. Ak sa k tomu pridá pocit nepochopenia, nevypočutia a osamotenia, a mladý človek dlhodobo nenachádza pomoc ani oporu, môže sa cítiť izolovane, odmietnuto, až vyslovene frustrovane. A práve vtedy, keď príde nejaký spúšťač, ktorý pre neho prekročí hranicu, môže podľa Heřmánkovej siahnuť po násilí ako po jedinej ceste, ktorú vidí.
Doplnila, že dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Online priestor, kde algoritmy a uzavreté komunity môžu normalizovať násilie ako legitímny spôsob riešenia konfliktov alebo ťažkostí. Ale aj offline prostredia - rodina, kamaráti, bezprostredné okolie - a samotná osobnosť mladého človeka. „Všetky tieto faktory sa môžu rôzne kombinovať, a u každého inak,“ dodala psychologička.
V súvislosti s utorkovým (29. 9.) útokom na základnej škole v Staškove, ktorý má dve obete, Heřmánková zároveň tento týždeň apelovala na potrebu zvyšovania povedomia o rizikových, ale aj ochranných faktoroch radikalizácie. Ako uviedla pre TASR, nemusí to byť len učiteľ, kto si niečo všimne a včas zasiahne. Môže to byť napríklad tréner, vedúci krúžku, ale aj kamaráti, rodina, rodičia. Za dôležité tiež považuje, aby odborníci, ktorí sa stretávajú s mládežou, rozumeli téme radikalizácie, poznali rizikové signály a vedeli ich rozoznať v ich kontexte a nastaviť nejakú intervenciu alebo systém podporných opatrení. Zároveň okrem iného poukázala na nedostatok odborníkov v školách, ale i v praxi.
Z útoku je podozrivý 13-ročný žiak ôsmeho ročníka. Vyšetrovanie vedie Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
