Bratislava 16. októbra (TASR) - Špecifickým problémom normalizácie násilia sú online komunity, v ktorých dochádza ku glorifikácii predchádzajúcich útočníkov či k zdieľaniu násilných fantázií. Členovia sa okrem toho môžu vzájomne utvrdzovať v presvedčení, že násilie predstavuje legitímny spôsob riešenia problémov. Upozorňuje na to psychopatológ Tibor Brečka. Apeluje pritom na dôležitosť prevencie a rozpoznávania varovných signálov u detí a mladých v súvislosti s násilnými incidentami v školách.

Dôvodov agresívneho správania je viacero, komparatívna analýza predchádzajúcich siedmich závažných násilných incidentov na českých a slovenských školách v rokoch 2014 až 2025 ukázala, že určité vzorce správania páchateľov sa opakujú. „Až v šiestich prípadoch sa vyskytovali výrazné ťažkosti so zvládaním frustrácie, stresu a hnevu,“ hovorí Brečka. Ako pripomína, škola nie je izolovaná, ale odráža spoločnosť, v ktorej funguje. „Politici a verejne známe osobnosti predstavujú vzory správania a ak sa ponižovanie druhých stáva normou, dochádza k jeho postupnej normalizácii,“ upozorňuje.

Spomínaný výskum na českých a slovenských školách zároveň ukázal, že v šiestich zo siedmich analyzovaných incidentov bola identifikovaná nepriateľskosť voči konkrétnej osobe a v piatich subjektívne prežívaný pocit nespravodlivosti alebo ukrivdenia. Práve tieto zistenia pomáhajú vysvetliť, prečo sa terčom útoku stáva konkrétny učiteľ alebo spolužiak. „Nejde vždy o všeobecnú agresivitu voči škole, ale často o personifikáciu vlastných problémov, keď jedinec spája svoju frustráciu, neúspech alebo domnelé poníženie s určitou osobou,“ upozorňuje odborník. Učiteľ môže predstavovať autoritu, pravidlá a systém, voči ktorému jedinec pociťuje odpor. „Úspešnejší spolužiak zase môže symbolizovať vlastný neúspech, sociálne odmietnutie alebo nedostatočné uznanie. Subjektívne prežívaná krivda môže byť psychicky veľmi silným motivačným faktorom, a to aj vtedy, ak ju okolie považuje za neopodstatnenú,“ podotýka Brečka.