< sekcia Slovensko

R. Procházka hovorí nie trucovitému a svojvoľnému prezidentovi

Radoslav Procházka Foto: TASR/Michal Svítok

Uchádzač o post hlavy štátu Radoslav Procházka v rozhovore pre TASR uviedol, že silnejšie právomoci pre prezidenta nežiada, naopak, z kompetencií by im ubral.

Bratislava 8. marca (TASR) - Radoslav Procházka je občianskym kandidátom v nastávajúcej priamej voľbe prezidenta SR v roku 2014. TASR prináša profil Radoslava Procházku.

Narodil sa 31. marca 1972 v Bratislave. Dlhé roky sa venuje ochrane ľudských práv a občianskych slobôd a jeho hlavnou doménou sú ústavné právo a európske právo.

Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Právo študoval aj na Yale Law School v USA, kde v roku 2001 získal titul doktor právnych vied. Vyučoval na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2000 pedagogicky pôsobí na Trnavskej univerzite. Vydal viacero odborných publikácií.

Má súkromnú advokátsku prax. V roku 2007 bol zvolený za člena Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK), zastupuje SAK v Európskej asociácii advokátskych komôr.

Najskôr sa živil ako tlmočník a odborný asistent na UK, potom pôsobil ako právnik v Advokátskej kancelárii Hogan & Hartson, LL.P., v českej metropole Prahe. V Benátskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva zastupoval SR v Subkomisii pre ústavné súdnictvo. Poradcom na Ústavnom súde SR bol v rokoch 2001 až 2004. Členom Advokátskej komory amerického štátu New York je od roku 2002.

V rokoch 2002 až 2004 bol právnym poradcom Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike. V rokoch 2004 až 2006 pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR ako zástupca Slovenska pred Súdnym dvorom EÚ.

V slovenskom parlamente pôsobí už druhé volebné obdobie. Na post poslanca Národnej rady (NR) SR kandidoval v roku 2010 aj v roku 2012 za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Vo februári 2013 KDH opustil. V súčasnosti je nezaradeným poslancom slovenského parlamentu a podpredsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.


Rok po ohlásení kandidatúry priznáva, že jeho pôvodná ambícia kandidovať ako politický nominant, bola chybná. Teraz je vraj rád, že za ním politické strany nestoja. Kládli si totiž podmienku niečo za niečo. Ľudom teraz ponúka schopnosť zviesť s Robertom Ficom vyrovnaný, otvorený a tvrdý súboj a v úrade prezidenta odbornú skúsenosť, energiu a aktívnu ochranu ľudí. Uchádzač o post hlavy štátu Radoslav Procházka v rámci projektu TASR rozhovorov s prezidentskými kandidátmi uviedol, že silnejšie právomoci pre prezidenta nežiada, naopak, z kompetencií by im ubral.

-Ambíciu kandidovať na prezidenta ste ohlásili pred rokom. Ste spokojný s doterajším vývojom?-

Som. Jasné, že by som si prial, aby som bol už odpútaný od pelotónu, ale tým, že je nás tak veľa, je to s prihliadnutím aj na zdroje, ktoré máme k dispozícii a na start-upovú povahu našej kampane, zatiaľ celé úplne otvorené. Odozva mi každý deň dáva silu a odhodlanie. V posledných troch prieskumoch za sebou som bol tretí a v tom predošlom dokonca druhý. Reálne čísla zistíme až 16. marca nadránom.

-Pôvodne ste chceli byť kandidátom novej pravice, nie občiansky uchádzač o prezidentský post. Vo februári 2013 ste pre Trend povedali, že nechcete kandidovať ako občiansky kandidát, lebo jednak by to nebolo úplne poctivé, a potom chcete politickú kandidatúru. Mrzí vás, že za vami nestoja strany?-

Naopak, som rád, že sa to takto vyvinulo. Pri istom pohľade na svet je chyba, že som to takto povedal, ale bol to dôsledok mojej autentickej komunikácie a spôsobu, akým vediem rozhovory – ako príležitosť sa porozprávať, nie niečo naučené „odrapkať“. Som rád, že som si dosť zavčasu povedal, že sa nejdem baviť s politickými stranami o podpore, lebo som dostatočne rýchlo prišiel na to, že by to muselo byť niečo za niečo. Ja som nechcel preberať voči politickým stranám žiadne záväzky. Keď človek kandiduje do parlamentu, politické dohody sú nevyhnutnosť. Keď však kandiduje na úrad prezidenta, mal by mať od každej politickej strany rovnako ďaleko a rovnako blízko. Navyše, podpora občanov bola veľmi priaznivá a veľmi rýchla. Moje rozhodnutie hodiť za hlavu myšlienku o politickej kandidatúre sa teda ukázalo ako správne.



-Nebol to len prirodzený dôsledok toho, že vás politické strany podporiť nechceli?-

Nie. Podpora bola viazaná a bola na stole výmenou za nejaké rozhodnutia z mojej strany, ktoré som nebol ochotný urobiť. Bolo to moje rozhodnutie, že takto nie. Ak ma chcete podporiť, urobte to kvôli tomu, že si myslíte, že som najlepší kandidát, nie pre to, že z toho niečo budete mať.

-Situácia sa potom vyvinula tak, že pravicových kandidátov je viacero a je takmer isté, že do druhého kola sa dostane len jediný z nich. V čom máte navrch pred konkurenciou?-

Ľudia si sami vyberú, čo chcú. Ja ponúkam schopnosť zviesť s Robertom Ficom vyrovnaný, otvorený a tvrdý súboj a v úrade prezidenta odbornú skúsenosť, energiu a aktívnu ochranu ľudí v nárokoch, ktorým moc už prestala venovať pozornosť. Ja mám program, plán toho, čo chcem pre spoločnosť urobiť. Je to plán, ktorý sa v plnom rozsahu opiera o ústavné vymedzenie prezidentských kompetencií. Som presvedčený, že je to to, čo potrebujeme, teda naštartovať ekonomickú diplomaciu, pomáhať domácemu priemyslu sa presadiť, priniesť na súdy čerstvý vietor a priblížiť moc ľuďom.

-Hovoríte, že by ste boli schopný viesť vyrovnaný súboj s Robertom Ficom. Ako viete, že by sa vám to darilo?-

Bol som s ním opakovane v dueloch ešte za Radičovej vlády a mal som na to zdola veľmi priaznivé odozvy. A asi nebude náhoda, že si pán predseda do diskusií vyberá úplne iných ľudí. Figeľa najradšej, občas Hrušovského, občas Bugára. Erik Tomáš vie, prečo to robí.

-Z úst prezidentských kandidátov vychádza záplava návrhov, čo by chceli zmeniť, alebo vyriešiť. Kde by ste začali vy?-

Nápravou pomerov v súdnej moci, aktívnou pomocou slovenským podnikom na zahraničných trhoch tak, aby to prinášalo prácu pre ľudí tu doma a vrátením pocitu ľuďom, že sa na verejnú službu môžu spoľahnúť. Že hlava štátu rozumie ich potrebám, že sa ich dokáže zastať a že sa vie ozvať. Potrebujeme, aby moc plnila sľuby, ktoré ľuďom dala. Keď si národ niekoho vyberie, tak by ten človek mal mať schopnosť ozvať sa a povedať moci pravdu do očí.

-Smer-SD a KDH sa dohodli na ústavných zmenách v justícii. Ako to vnímate?-

Nariekať, že Smer tu šesť rokov sabotoval akúkoľvek snahu pohnúť s justíciou dopredu a zároveň nariekať, že sa teraz konečne k niečomu odhodlal, na to tu máme iných kandidátov. Ja som rád, že sa konečne k niečomu odhodláva. Aj mne je jasné, že je to predvolebná kampaň predsedu Smeru, ale keď tie voľby môžu mať už dopredu nejaký pozitívny úžitok, tak nebudem teraz proti. Veď tie veci už opakovane v parlamente boli, presadzovala ich opozícia. Ja som sa vždy pozeral na obsah návrhu, nie na osobu predkladateľa. Som pripravený dať ruku k dielu na zmene pomerov v súdnictve k lepšiemu.



-Viaceré návrhy uchádzačov o prezidentský post narážajú na reálne kompetencie prezidenta. Hlava štátu je volená občanmi priamo, sú jej právomoci vzhľadom na silný mandát dostatočné?-

Pre aktívneho človeka s energiou a predstavou o tom, čo by sa dalo robiť, určite áno. Dokonca sú tam niektoré veci úplne zbytočné, ako amnestia, ktorá paušálne popiera rovnosť pred zákonom. Ak chce prezident naprávať zlyhania systému v individuálnych prípadoch, prosím, na to sú individuálne milosti. Ale paušálne udeľovať amnestiu, som proti tomu a dopredu sa zriekam tejto možnosti. Rovnako si myslím, že je monarchistický prežitok, aby prezident menoval profesorov, toto má byť vecou akademickej samosprávy. Ak by som niekde prezidenta posilnil, ale nie je to nevyhnutné, tak je to právomoc predkladať zákony. Ja by som bol ale radšej, keby toto právo mala skupina občanov.



-Aký zákon by ste predložili ako prvý?-

Zákon o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu, ktorú spôsobili občanom svojím nedbanlivým alebo úmyselným konaním.

-Určite však v prípade víťazstva získate pozíciu hlavného veliteľa ozbrojených síl SR. Ako sa pozeráte na členstvo SR v NATO a našu účasť na zahraničných misiách?-

SR sa podarilo, a to aj vďaka súčasnej vláde, na medzinárodnom poli vydobyť si postavenie krajiny, ktorá má svoju špecifickú úlohu a poslanie. My nie sme veľmoc, ani ňou nikdy nebudeme. Ale náš hlas môže zaznieť a je žiadaný vo chvíľach a situáciách, keď treba moderovať spor či konflikt. Osvedčili sme tú schopnosť cez našich ľudí aj na Balkáne, aj vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva. Je to veľmi cenná devíza, ktorú by som ja rád posilňoval. Som tiež presvedčený, že obranyschopnosť SR je dnes závislá od spojencov, čo je do budúcna potrebné zohľadniť aj v strategickom plánovaní. Nič tu nie je naveky, ani NATO. Kým tam sme, treba plniť záväzky v rozsahu účelnom pre ochranu našich strategických záujmov. Ale európska pôda je do budúcna tou, kde by mali vznikať nástroje kolektívnej bezpečnosti.

-Ktorý spor by ste ako prezident dokázali odmoderovať?-

Ktorýkoľvek, kde budem schopný autoritou svojho úradu priviesť strany sporu k rozumnej dohode. Takých vecí vzniká v štáte pri bežnej prevádzke veľa.

-Dôležitou kompetenčnou sférou hlavy štátu je podieľať sa na formovaní zahraničnej politiky SR. Máte v tomto smere ambície?-

Bol som prvý, kto hovoril o ambícii zúčastňovať sa z pozície prezidenta na summitoch EÚ. Hovorím ale nie trucovitému prezidentovi. Partneri v EÚ totiž potrebujú mať pocit, že to, na čom sa dohodnete, viete aj doma presadiť. Odpoveď teda nemôže byť, že "terazky" som prezidentom, tak budem konať svojvoľne. Treba mať na pamäti základný strategický záujem SR, teda priniesť ľuďom doma konkrétny úžitok. Je teda dôležité, kto je doma premiér.

-Je podľa vás dôležité raziť cestu, že svet má štyri strany, nielen západnú?-

Samozrejme, len musíte vedieť, kam patríme hodnotami. Že predsa len patríme inde ako Bangladéš, Kazachstan či Rusko. Ale zároveň napr. Rusko je dôležitý hráč svetovej politiky a netreba sa s veľkými hráčmi za každú cenu hádať. Keď však Rusko podnikne vojenskú inváziu do suverénnej krajiny, musíme byť schopní pomenovať to pravým menom, aj kvôli vlastným dejinám.

-Líšite sa od súperov tým, že vaša prvá služobná cesta by mala smerovať do Poľska. Prečo?-

Jednou vecou je sentiment a ja mám tradíciu v úcte, preto hovorím, že cestou z Varšavy by som šiel do Prahy. Lenže my potrebujeme aj pragmatický pohľad. Strategické partnerstvo s Poľskom je podľa mňa prioritou našej zahraničnej politiky.

-Keď sa dnes pozeráte do Prahy, ako vnímate prezidenta Miloša Zemana?-

Keď ja hovorím o ambícii byť silným prezidentom, tak tým nemám na mysli silu v zmysle osobnej svojvôle. Hovorím nie trucovitému a svojvoľnému prezidentovi a áno prezidentovi, ktorý je v aktívnom pracovnom vzťahu so svojou vládou.

-Ako teda má vyzerať jeho spolupráca s vládou a parlamentom?-

Tak, aby na konci spolupráce bol úžitok pre ľudí, nie politické strany. Teraz sme mali dve volebné obdobia smeráckeho prezidenta. Prinieslo to ľuďom nejakú pridanú hodnotu, efekt či ochranu? Veď za toto volebné obdobie prezident neprišiel do parlamentu ani raz predniesť správu o stave republiky. To sa tu nič vážne za päť rokov nestalo? Pán prezident akoby hibernoval.

-Jednou z prezidentských právomocí je práve aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?-

Otvorene ľuďom dopredu hovorím, že prezident nemôže trčať v kúte a tváriť sa, že sa ho to netýka. Počul som od pána Kisku, že ten nález Ústavného súdu SR vo veci Čentéš je lepšie ignorovať. Nie, ja ho ignorovať nebudem. Dáva prezidentovi kompetenciu posúdiť pri menovaní kandidáta, či má spôsobilosť zastávať úrad spôsobom, ktorý neznižuje jeho vážnosť. Kľúčové je, že dôvody nemôžu byť svojvoľné a tu sa ja cítim silný. Mám skúsenosť s ponukou odborných vecných argumentov. Ak by som ten nález mal využiť, tak podrobne a presvedčivo zdôvodním, prečo to robím.



-Pri vašom mene sa ako plán B, ak prezidentské voľby nevyhráte, najčastejšie spomína založenie politickej strany. Dá sa získaná podpora zužitkovať aj lepšie?-

Dá. Každý hlas, ktorý dostanem, sa budem snažiť premeniť na aktívnu službu a každý vezmem ako záväzok. Jasné, že idem do volieb s ambíciou vyhrať a zároveň hovorím, že ak nevyhrám a zostanem pôsobiť ako poslanec NR SR, nebudem zakladať novú politickú stranu.

-Z toho vychádza, že ak nevyhráte a nezostanete poslancom, stranu asi založíte...-

To, čo vám vychádza, je zaujímavé, ale ja by som bol najradšej, keby som dostal príležitosť pohnúť s našou krajinou dopredu už teraz, lebo je najvyšší čas. Ja som naozaj sústredený na plán A a spolieham sa na ľudí, že si ho vyberú. Ak majú mať šancu len tí, ktorí majú za sebou veľkú stranu alebo veľké peniaze, tak ja ju nedostanem, lebo ani jedno z toho nemám. Ale ak nám je sympatické občasné víťazstvo Dávida nad Goliášom, tak toto je príležitosť dať mu šancu.