FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok pri tzv. kajúcnikoch. To považuje rada za neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu.
Autor TASR
Bratislava 15. decembra (TASR) - Rada prokurátorov SR vyjadruje „zásadný nesúhlas a hlboké znepokojenie“ nad obsahom aj spôsobom prijatia zmien v trestnej legislatíve. Upozorňuje na flagrantné porušovanie princípov legislatívneho procesu, na priame ohrozenie ústavných garancií spravodlivého procesu a na neprimerané zásahy do slobody prejavu. Rada to uviedla vo vyhlásení v reakcii na prijatú novelu Trestného zákona, ktorou sa mení aj Trestný poriadok. TASR o tom informoval predseda rady Stanislav Jakubčík.
„Rada prokurátorov dôrazne namieta, že pri prijímaní tejto právnej úpravy neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ píše sa vo vyhlásení. Predkladateľ podľa rady nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, čím došlo k obídeniu odbornej diskusie. Takýto postup považuje rada za prejav svojvôle. Legislatívny proces bol podľa rady prokurátorov degradovaný na nástroj presadzovania účelových zmien formou tzv. „prílepkov“, ktoré obsahovo nesúvisia s pôvodným návrhom zákona.
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok pri tzv. kajúcnikoch. To považuje rada za neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu. „Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ vyhlásili prokurátori. Úprava zároveň podľa nich vytvára neprípustnú kolíziu s právom obvineného odoprieť výpoveď, keďže využitie tohto práva fakticky sankcionuje zneplatnením jeho svedectva v iných konaniach.
„Rada prokurátorov zásadne odmieta kriminalizáciu porušenia volebného moratória alebo pravidiel kampane novým trestným činom marenia volebnej kampane,“ píše sa v stanovisku s tým, že porušenie administratívnych pravidiel kampane je primárne správnym deliktom, ktorý sa má trestať pokutami v rámci volebných zákonov. „Povyšovať takéto konanie na trestný čin s hrozbou odňatia slobody je v hrubom rozpore so zásadou ultima ratio (trestné právo ako posledný prostriedok), ktorá vyplýva z princípov právneho štátu,“ píše rada. Zavedenie tejto skutkovej podstaty zároveň vyvoláva tzv. chilling effect (odstrašujúci účinok). „Hrozba trestného stíhania povedie k autocenzúre novinárov a aktivistov, ktorí sa budú báť informovať o pozadí kandidátov a ich väzbách na zahraničie,“ myslí si Rada prokurátorov SR.
Nová legislatíva obsahuje podľa rady aj neprípustný zásah do slobody prejavu a vedeckého bádania. Trestanie „spochybňovania“ historických aktov je podľa nej typické pre autoritárske režimy a nepatrí do demokratickej spoločnosti. „Štát nesmie diktovať históriu. Historické udalosti vrátane povojnového usporiadania a Benešových dekrétov musia byť predmetom slobodnej historickej a vedeckej diskusie, nie trestnoprávnej ochrany,“ upozornila rada.
Novelu Trestného zákona prijala Národná rada SR vo štvrtok (11. 12.) v skrátenom legislatívnom konaní. Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Do novely pribudli aj ďalšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov.
„Rada prokurátorov dôrazne namieta, že pri prijímaní tejto právnej úpravy neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ píše sa vo vyhlásení. Predkladateľ podľa rady nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, čím došlo k obídeniu odbornej diskusie. Takýto postup považuje rada za prejav svojvôle. Legislatívny proces bol podľa rady prokurátorov degradovaný na nástroj presadzovania účelových zmien formou tzv. „prílepkov“, ktoré obsahovo nesúvisia s pôvodným návrhom zákona.
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok pri tzv. kajúcnikoch. To považuje rada za neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu. „Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ vyhlásili prokurátori. Úprava zároveň podľa nich vytvára neprípustnú kolíziu s právom obvineného odoprieť výpoveď, keďže využitie tohto práva fakticky sankcionuje zneplatnením jeho svedectva v iných konaniach.
„Rada prokurátorov zásadne odmieta kriminalizáciu porušenia volebného moratória alebo pravidiel kampane novým trestným činom marenia volebnej kampane,“ píše sa v stanovisku s tým, že porušenie administratívnych pravidiel kampane je primárne správnym deliktom, ktorý sa má trestať pokutami v rámci volebných zákonov. „Povyšovať takéto konanie na trestný čin s hrozbou odňatia slobody je v hrubom rozpore so zásadou ultima ratio (trestné právo ako posledný prostriedok), ktorá vyplýva z princípov právneho štátu,“ píše rada. Zavedenie tejto skutkovej podstaty zároveň vyvoláva tzv. chilling effect (odstrašujúci účinok). „Hrozba trestného stíhania povedie k autocenzúre novinárov a aktivistov, ktorí sa budú báť informovať o pozadí kandidátov a ich väzbách na zahraničie,“ myslí si Rada prokurátorov SR.
Nová legislatíva obsahuje podľa rady aj neprípustný zásah do slobody prejavu a vedeckého bádania. Trestanie „spochybňovania“ historických aktov je podľa nej typické pre autoritárske režimy a nepatrí do demokratickej spoločnosti. „Štát nesmie diktovať históriu. Historické udalosti vrátane povojnového usporiadania a Benešových dekrétov musia byť predmetom slobodnej historickej a vedeckej diskusie, nie trestnoprávnej ochrany,“ upozornila rada.
Novelu Trestného zákona prijala Národná rada SR vo štvrtok (11. 12.) v skrátenom legislatívnom konaní. Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Do novely pribudli aj ďalšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov.
