Bratislava 2. júna (TASR) - Nestrannosť súdu sa kladie ako základný predpoklad spravodlivého a zákonného súdneho rozhodnutia. Na eliminovanie možnej zaujatosti sa dá využiť inštitút vylúčenia sudcov. Jeho využitie upravuje Občiansky súdny poriadok a v trestnom konaní Trestný poriadok, povedala pre TASR advokátka Jana Martinková.

„Právne relevantný pomer sudcu k účastníkom konania alebo ich zástupcom môže prameniť z príbuzenských, priateľských alebo naopak nepriateľských vzťahov, či zo vzťahov založených na ekonomickej závislosti alebo vďačnosti. Musí ísť o vzťah sudcu takej intenzity, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať,“ dodala Martinková s tým, že v prípade vzťahu sudca a právny zástupca je však tolerancia ich vzájomnej známosti o niečo vyššia. „Nemožno vylúčiť sudcu len preto, že spolu študovali či sa na súdnych pojednávaniach vo veciach viacerých klientov vídajú častejšie ako iní. Na druhej strane podanie trestného oznámenia na sudcu právnym zástupcom vo veci iného klienta by dôvodom na vylúčenie mohlo byť,“ konštatovala advokátka.

Len vo výnimočných prípadoch

Slovenský právny poriadok ctí zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Podľa Martinkovej vzhľadom na toto silné ústavné právo možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. „Dôvodom na vylúčenie namietaného sudcu  môže byť len preukázaný, a nie len tvrdený vzťah namietaného sudcu k veci, účastníkom alebo zástupcom. Na nepreukázané a nedoložené tvrdenia sa v konaní o námietke zaujatosti sudcu neprihliada,“ upozornila Martinková.

Nestrannosť súdu alebo sudcu nie je preto spochybnená, keď ide o domnienky a úvahy nepotvrdené relevantnou skutočnosťou. Ani všeobecné poukázanie na možné averzie a konflikty sa nepovažujú za konkrétnu skutočnosť a závažný dôvod, ktorý by sudcovi bránil rozhodovať v súlade so zákonom spravodlivo a nezaujato. Martinková doplnila, že medzi relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k vylúčeniu sudcu z pojednávania, nepatrí ani situácia, ak pozná účastníka konania alebo jeho zástupcu a sú aj v bližšom pracovnom vzťahu, avšak bez užšieho osobného pomeru. „Samozrejme, len za predpokladu, že sa sám sudca nevyjadrí, že sa cíti byť zaujatý,“ zdôraznila Martinková.

Ak sa preukáže zaujatosť sudcu, z konania je vylúčený. V prípade vylúčenia všetkých sudcov vecne i miestne príslušného súdu musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa, uzavrela advokátka.