Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pri strednej intenzite sa odporúča športovať 150 až 300 minút za týždeň, pri vysokej intenzite 75 až 150 minút týždenne.
Autor TASR
Košice 2. septembra (TASR) - Pravidelný pohyb prospieva srdcu, no dôležitá je jeho správna dávka, regenerácia a rešpektovanie vlastných limitov. Kardiologička Natália Vaňová, prednostka Internej kliniky Fakultnej nemocnice Agel Košice-Šaca radí, že ak chce bežec správne trénovať, mal by poznať aj svoju maximálnu hodnotu srdcovej frekvencie, ktorá sa najpresnejšie určí počas športovej prehliadky u telovýchovného lekára.
Podľa nej vytrvalostný beh patrí medzi najzdravšie formy pohybu. Jeho hlavnými benefitmi sú zníženie krvného tlaku, lepšia kontrola telesnej hmotnosti, zníženie LDL cholesterolu či úbytok stresu a úzkosti. Pozitívny efekt je podľa nej viditeľný už pri 150 minútach aeróbnej aktivity týždenne. Zároveň je však dôležité pri intenzívnom tréningu poznať svoje telo, zdravotný stav a aj možné riziká.
„Srdcovú frekvenciu zvyšuje teplo, dehydratácia, kofeín, stres, nedostatok spánku a infekcia. Naopak, znižuje ju vysoká kondícia, beta-blokátory a únava centrálneho nervového systému,“ dodala s tým, že srdcovú frekvenciu je potrebné sledovať, pretože predstavuje objektívne meradlo intenzity, umožňuje individuálne nastavenie tréningu, pomáha pri prevencii pretrénovania alebo lepšej regenerácii a bezpečnejšom návrate po chorobe.
Podľa nej srdcová frekvencia odráža aktuálnu záťaž organizmu. Pre bežcov je preto potrebné sledovať aj pokojovú srdcovú frekvenciu, najlepšie hneď ráno po zobudení. Normálne hodnoty pri netrénovaných bežcoch sa pohybujú v rozpätí 60 až 80 úderov za minútu, pri vytrvalostných bežcoch je to 40 až 60 úderov za minútu. „Pri náraste o viac než päť až 10 tepov za minútu je potrebné zbystriť pozornosť, pretože táto zmena môže signalizovať problém,“ upozornila.
Zdôraznila, že dôležité je aj vedieť, koľko tréningu je pre srdce ešte zdravé. Pri strednej intenzite sa odporúča športovať 150 až 300 minút za týždeň, pri vysokej intenzite 75 až 150 minút týždenne. Za riziko sa považuje každodenná vysoká intenzita, nedostatok regeneračných dní a chronický deficit spánku.
Vaňová tiež pripomenula najčastejšie chyby maratóncov, medzi ktoré patria príliš rýchly „easy run“, ignorovanie variability srdcovej frekvencie, nedostatok spánku, dehydratácia, málo regenerácie, tréning počas choroby, zanedbanie silového tréningu, chýbajúce lekárske kontroly či príliš časté preteky, čo môže mať za následok stagnáciu výkonu, zranenia a pretrénovanie.
Podľa nej vytrvalostný beh patrí medzi najzdravšie formy pohybu. Jeho hlavnými benefitmi sú zníženie krvného tlaku, lepšia kontrola telesnej hmotnosti, zníženie LDL cholesterolu či úbytok stresu a úzkosti. Pozitívny efekt je podľa nej viditeľný už pri 150 minútach aeróbnej aktivity týždenne. Zároveň je však dôležité pri intenzívnom tréningu poznať svoje telo, zdravotný stav a aj možné riziká.
„Srdcovú frekvenciu zvyšuje teplo, dehydratácia, kofeín, stres, nedostatok spánku a infekcia. Naopak, znižuje ju vysoká kondícia, beta-blokátory a únava centrálneho nervového systému,“ dodala s tým, že srdcovú frekvenciu je potrebné sledovať, pretože predstavuje objektívne meradlo intenzity, umožňuje individuálne nastavenie tréningu, pomáha pri prevencii pretrénovania alebo lepšej regenerácii a bezpečnejšom návrate po chorobe.
Podľa nej srdcová frekvencia odráža aktuálnu záťaž organizmu. Pre bežcov je preto potrebné sledovať aj pokojovú srdcovú frekvenciu, najlepšie hneď ráno po zobudení. Normálne hodnoty pri netrénovaných bežcoch sa pohybujú v rozpätí 60 až 80 úderov za minútu, pri vytrvalostných bežcoch je to 40 až 60 úderov za minútu. „Pri náraste o viac než päť až 10 tepov za minútu je potrebné zbystriť pozornosť, pretože táto zmena môže signalizovať problém,“ upozornila.
Zdôraznila, že dôležité je aj vedieť, koľko tréningu je pre srdce ešte zdravé. Pri strednej intenzite sa odporúča športovať 150 až 300 minút za týždeň, pri vysokej intenzite 75 až 150 minút týždenne. Za riziko sa považuje každodenná vysoká intenzita, nedostatok regeneračných dní a chronický deficit spánku.
Vaňová tiež pripomenula najčastejšie chyby maratóncov, medzi ktoré patria príliš rýchly „easy run“, ignorovanie variability srdcovej frekvencie, nedostatok spánku, dehydratácia, málo regenerácie, tréning počas choroby, zanedbanie silového tréningu, chýbajúce lekárske kontroly či príliš časté preteky, čo môže mať za následok stagnáciu výkonu, zranenia a pretrénovanie.
