< sekcia Slovensko

Radíme: Pre šírenie hoaxov a dezinformácií sa možno obrátiť na políciu

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Základná sadzba za šírenie poplašnej správy je trest odňatia slobody až na dva roky, priblížilo oddelenie komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.

Bratislava 11. decembra (TASR) - Polícia SR bojuje proti dezinformáciám a podvodom. Facebooková stránka hoaxy a podvody – Polícia SR denne eviduje jeden až tri podnety na prešetrenie od občanov. Vznikla ako reflexia na aktuálne hrozby týkajúce sa bezpečnosti šírením mnohých dezinformácií a podvodov prostredníctvom sociálnych sietí.

Základná sadzba za šírenie poplašnej správy je trest odňatia slobody až na dva roky, priblížilo oddelenie komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. Obete podvodu na internete môžu podať trestné oznámenie na najbližšom útvare Policajného zboru. V prípade podozrenia na hoax alebo šírenú dezinformáciu môžu občania kontaktovať políciu na spomínanej stránke alebo na telefónnom čísle 158.

Na vyvracaní dezinformácií spolupracuje polícia s ďalšími ministerstvami a odborníkmi, ktorí zabezpečujú podklady, ako napríklad ministerstvo zahraničných vecí alebo úrady práce. Primárne sa venujú prešetrovaniu podnetov od občanov. Pracujú však aj na vyvracaní masovo šírených dezinformácií, medzi ktoré patria rôzne druhy alternatívnej liečby v zdravotníctve alebo spochybňovania pristátia na Mesiaci.

Polícia dezinformácie vyhľadáva aj v rámci štandardného monitoringu sociálnych sietí, kde sa vyskytujú najčastejšie. Stránka na facebooku funguje od októbra 2018. Zámerom je, aby sa používatelia internetu na ňu vracali v akýchkoľvek prípadoch, keď si nebudú istí hodnovernosťou stránky, emailovej správy, respektíve masovo šírenej správy.

Stránka už vyvracala hoaxy napríklad o migrantoch pri bratislavskom jazere Draždiak či o tom, že cudzinci majú na Slovensku nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, aj keď si neplatia žiadne zdravotné poistenie. Hoaxom o cudzincoch stránka venovala aj špeciálny seriál. V tomto roku tiež vyvracala napríklad hoax o čipovaní občianskych preukazov alebo únosoch detí.