Košice 28. januára (TASR) - Pri prevencii pred preležaninami je dôležitá starostlivosť o pokožku, správna životospráva vrátane dostatočného pitného režimu, podpora pohybu a rehabilitácie i polohovanie. Odborníci z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice pripomínajú, že ležiaceho pacienta je potrebné polohovať každé dve a v noci každé tri hodiny.

Podľa nich je dôležité, aby blízki, ktorí sa doma starajú o ležiaceho pacienta, vedeli, ako správne odľahčiť rizikové časti tela. UNLP na svojej webovej stránke uvádza, že najohrozenejšími miestami sú krížová časť chrbta, záhlavie, lakte alebo päty. Pri polohe na boku je to ucho, rameno, kolená, ale aj lopatky.

Nie vždy je nevyhnutné meniť polohu úplne, niekedy stačí napríklad zmeniť len polohu ruky, podložiť koleno alebo lopatku. Polohovanie závisí aj od diagnózy a funkčného stavu pacienta. Ak má napríklad zápal pľúc či problémy s dýchaním, poloha v ľahu na chrbte nie je vhodná. Odborníci zároveň odporúčajú vyskúšať si, či sú jednotlivé polohy pohodlné, najprv na sebe.

„Investícia do preventívnych opatrení (kvalitné matrace, vzdelávanie personálu, vlastná diagnostika) je výrazne lacnejšia než liečba už vzniknutých dekubitov,“ pripomína lekár z Kliniky úrazovej chirurgie UNLP Košice Marián Rošák. Ak niekto doma nemá k dispozícii polohovacie pomôcky, môže improvizovať a pomôcť si napríklad rôznymi vankúšmi či uterákmi.

Rošák vysvetlil, že dekubit sa tvorí, ak je tkanivo zatlačené a dochádza k horšiemu prekrveniu. Vzniká nenápadne, no jeho následky sú pre pacienta bolestivé. Liečba môže trvať mesiac, ale aj roky. Prvým štádiom je začervenanie, druhým plošný defekt a čím je štádium vyššie, tým je liečba problematickejšia. V najhorších prípadoch dochádza k otrave krvi, ktorá môže viesť až k úmrtiu pacienta.

„Štatisticky vnímame, že ženy sú v porovnaní s mužmi mierne náchylnejšie na vznik dekubitov. Za kritickú považujeme vekovú skupinu pacientov od 70 do 80 rokov,“ doplnila námestníčka Úseku ošetrovateľstva UNLP Košice Alena Kellnerová.