Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Slovensko

Radíme: Rozcvička pred cvičením pripraví telo a zníži riziko úrazu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/DPA

Rozcvička má podľa Štefánkovej niekoľko pravidiel a fáz. Počas prvej sa telo zahreje, zvýši sa tepová frekvencia i telesná teplota a zrýchli sa dýchanie.

Bratislava 5. októbra (TASR) – Rozcvička pred cvičením pripraví telo na pohyb a zníži riziko zranenia. Zároveň zahreje svaly, zlepší ich flexibilitu a koordináciu tak, aby dokázali zvládnuť záťaž. Pomáha tiež odbúravať stres a napätie, priblížila ďalej rehabilitačná lekárka Ingrid Štefánková z Agel Clinic Bratislava.

"Stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu. Pokiaľ začneme trénovať v takomto stave a bez prípravy, môže to vyústiť do zranenia," uviedla. Ozrejmila, že častými zraneniami sú natiahnuté alebo natrhnuté svaly, pomliaždenia či bolestivé stavy. Problematické sú aj svalové dysbalancie-skrátené a oslabené svaly so zlými pohybovými stereotypmi a chybným držaním tela. "Keď človek cvičí v takomto nastavení, posilňuje nesprávne pohybové návyky, a okrem zranenia svalov si môže spôsobiť poškodenie iných mäkkých štruktúr," doplnila Štefánková.

Rozcvička má podľa nej niekoľko pravidiel a fáz. Počas prvej sa telo zahreje, zvýši sa tepová frekvencia i telesná teplota a zrýchli sa dýchanie. Zahriať sa dá pomocou poskokov, klusu na mieste a výpadmi. "Plnohodnotná je aj aktivita na bežeckom páse alebo rotopéde," podotkla Štefánková. Podľa nej stačí päť minút na to, aby sa telo uviedlo do pracovného režimu. Potom by mal cvičenec pristúpiť k strečingu. Pred silovými cvičeniami je podľa nej dobrý dynamický strečing, pred plávaním zas statický.

Rozcvička sa pred jednotlivými športovými aktivitami čiastočne líši. Priblížila, že dĺžka rozcvičky je individuálna, ale mala by trvať päť až 15 minút v závislosti od dĺžky tréningu a plánovanej záťaže. Ak je samotná pohybová aktivita dlhšia a fyzicky náročnejšia, o to dlhšia by mala byť aj rozcvička. Odporúča ju aj ľuďom pred náročnejšou turistikou.

Štefánková podotkla, že do ambulancie k nej chodia aj deti. Stretáva sa i s ľuďmi, ktorí nešportujú, majú chabé držanie tela, nevedia, ako správne sedieť a ani stáť. "Častokrát prídu aj takí, ktorí pravidelne cvičia v posilňovni. Majú vypracované svaly, ale tie sú stuhnuté a tvrdé. Preto sa stráca ich flexibilita a vznikajú u nich myofasciálne zmeny. Potom chodia na rehabilitácie a učia sa svaly uvoľniť," doplnila.