Referendum 2026
Všetky správy
Deklaráciu o zvrchovanosti SR schválila Slovenská národná rada (SNR) v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Stará Bystrica 11. júla (TASR) - Deklarácia o zvrchovanosti SR bola aktom sebavedomia národa pripraveného prevziať zodpovednosť sám za seba a história potvrdila, že jej prijatie bolo potrebné. Pri príležitosti sobotňajších osláv 34. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to v kysuckej obci Stará Bystrica povedal predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).
Vo svojom prejave spomenul viacero historických míľnikov slovenského národa, ako napríklad kodifikáciu slovenčiny, vznik Slovenskej národnej rady, Memorandum slovenského národa či Slovenské národné povstanie. „Každá z týchto udalostí bola krokom k jedinému cieľu, aby sme mohli rozhodovať sami o svojom osude. Deklarácia o zvrchovanosti zo 17. júla 1992 bola prirodzeným vyvrcholením tohto úsilia. Akt sebavedomia národa, pripraveného prevziať zodpovednosť sám za seba,“ uviedol Raši.
Podľa predsedu parlamentu história potvrdzuje, že deklarácia o zvrchovanosti bola potrebná. „Národ, ktorý nemá možnosť o sebe rozhodovať sám a ktorý netvorí vlastné hodnoty, vlastné politiky či vlastné zákony, je národom závislým od vôle iných. Deklarácia o zvrchovanosti nám dala nenahraditeľnú možnosť rozhodovať sami o sebe. Možnosť povedať áno alebo nie k vlastným krokom, k vlastným spojenectvám, ale aj k vlastnej budúcnosti,“ zdôraznil Raši.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vo svojom príhovore podotkol, aby sme sa na deklaráciu o zvrchovanosti nepozerali len ako na pár viet historického dokumentu. „Zvrchovanosť nie je iba dátum v kalendári. Zvrchovanosť je predovšetkým právo národa rozhodovať o svojom živote, o svojej budúcnosti a o tom, čo považuje za dôležité,“ uviedol Kamenický.
Podľa neho je hodnota zvrchovanosti či suverenity Slovenska zvlášť dôležitá v dnešnej dobe. „Európa sa totiž v kľúčových otázkach správa doslova nepochopiteľne a namiesto volania po mieri volá po väčšom zbrojení. Namiesto racionálnych riešení v oblasti ekonomiky a hospodárstva presadzuje opatrenia, ktoré sú v rozpore so záujmami niektorých členských štátov,“ poznamenal Kamenický.
Deklaráciu o zvrchovanosti SR schválila Slovenská národná rada (SNR) v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku Občianska demokratická strana a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve HZDS v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov SNR. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.
Vo svojom prejave spomenul viacero historických míľnikov slovenského národa, ako napríklad kodifikáciu slovenčiny, vznik Slovenskej národnej rady, Memorandum slovenského národa či Slovenské národné povstanie. „Každá z týchto udalostí bola krokom k jedinému cieľu, aby sme mohli rozhodovať sami o svojom osude. Deklarácia o zvrchovanosti zo 17. júla 1992 bola prirodzeným vyvrcholením tohto úsilia. Akt sebavedomia národa, pripraveného prevziať zodpovednosť sám za seba,“ uviedol Raši.
Podľa predsedu parlamentu história potvrdzuje, že deklarácia o zvrchovanosti bola potrebná. „Národ, ktorý nemá možnosť o sebe rozhodovať sám a ktorý netvorí vlastné hodnoty, vlastné politiky či vlastné zákony, je národom závislým od vôle iných. Deklarácia o zvrchovanosti nám dala nenahraditeľnú možnosť rozhodovať sami o sebe. Možnosť povedať áno alebo nie k vlastným krokom, k vlastným spojenectvám, ale aj k vlastnej budúcnosti,“ zdôraznil Raši.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vo svojom príhovore podotkol, aby sme sa na deklaráciu o zvrchovanosti nepozerali len ako na pár viet historického dokumentu. „Zvrchovanosť nie je iba dátum v kalendári. Zvrchovanosť je predovšetkým právo národa rozhodovať o svojom živote, o svojej budúcnosti a o tom, čo považuje za dôležité,“ uviedol Kamenický.
Podľa neho je hodnota zvrchovanosti či suverenity Slovenska zvlášť dôležitá v dnešnej dobe. „Európa sa totiž v kľúčových otázkach správa doslova nepochopiteľne a namiesto volania po mieri volá po väčšom zbrojení. Namiesto racionálnych riešení v oblasti ekonomiky a hospodárstva presadzuje opatrenia, ktoré sú v rozpore so záujmami niektorých členských štátov,“ poznamenal Kamenický.
Deklaráciu o zvrchovanosti SR schválila Slovenská národná rada (SNR) v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku Občianska demokratická strana a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve HZDS v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov SNR. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.
