Komunálne voľby 2026
Všetky správy
V prípade debaty o ďalšom vývoji ústavy by sme podľa Rašiho nemali vychádzať z momentálnych politických potrieb, ale z toho, čo môže posilniť postavenie občana voči politickej moci.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 1. septembra (TASR) - Ústava nie je iba historickým dokumentom ani súborom právnych ustanovení. Je základnou dohodou medzi štátom a jeho občanmi. Nikdy nesmie byť nástrojom chvíľkovej politickej výhody. Pri príležitosti 34. výročia prijatia Ústavy SR to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD).
„Ústava je základnou dohodou medzi štátom a jeho občanmi. Dohodou o tom, na akých princípoch stojí náš štát, odkiaľ pochádza jeho moc a aké hranice musí táto moc rešpektovať. Pretože aj moc má svoje hranice, práva svoju ochranu a demokracia svoje pravidlá. Ako predseda NR SR považujem za mimoriadne dôležité pripomínať, že parlament nie je vlastníkom štátnej moci. Nie je ním vláda ani žiadna politická strana. Hneď v úvodných ustanoveniach Ústavy SR nachádzame jednu z najdôležitejších viet našej demokracie: štátna moc pochádza od občanov,“ skonštatoval.
Raši v tejto súvislosti poukázal na to, že spoločnosť sa za posledných 34 rokov menila a spolu s ňou aj ústava. Považuje za prirodzené, že sa bude vyvíjať aj v budúcnosti. Zdôraznil však, že ústava nikdy nesmie byť nástrojom chvíľkovej politickej výhody. „Ústavná väčšina dáva parlamentu právo meniť základný zákon štátu, ale zároveň mu ukladá mimoriadnu zodpovednosť za každé slovo, ktoré doň vloží,“ povedal.
V prípade debaty o ďalšom vývoji ústavy by sme podľa Rašiho nemali vychádzať z momentálnych politických potrieb, ale z toho, čo môže posilniť postavenie občana voči politickej moci. V tejto súvislosti upozornil na témy, o ktorých by sme v súčasnosti mali byť pripravení viesť serióznu spoločenskú a politickú diskusiu. Prvou je podľa neho referendum o predčasných voľbách. „Považujem za správne, aby Ústava SR jednoznačne umožňovala občanom platným referendom rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia NR SR. Občan nemôže byť zdrojom moci iba v deň volieb a potom zostať štyri roky jej pasívnym pozorovateľom,“ uviedol.
Druhou témou je podľa šéfa parlamentu podoba volebného systému. „Každý občan, bez ohľadu na to, či žije v hlavnom meste, na východe, severe, juhu alebo v ktorejkoľvek obci či meste našej krajiny, musí cítiť, že jeho hlas má váhu a že má v parlamente svoje zastúpenie. (...) Slovensko je už desaťročia jedným volebným obvodom a je legitímne pýtať sa, či tento model stále dostatočne zabezpečuje primerané zastúpenie všetkých regiónov krajiny. Občan by mal vedieť, kto konkrétne ho v parlamente zastupuje, komu dal svoj hlas a od koho môže po štyroch rokoch žiadať účet za vykonanú prácu,“ dodal.
„Ústava je základnou dohodou medzi štátom a jeho občanmi. Dohodou o tom, na akých princípoch stojí náš štát, odkiaľ pochádza jeho moc a aké hranice musí táto moc rešpektovať. Pretože aj moc má svoje hranice, práva svoju ochranu a demokracia svoje pravidlá. Ako predseda NR SR považujem za mimoriadne dôležité pripomínať, že parlament nie je vlastníkom štátnej moci. Nie je ním vláda ani žiadna politická strana. Hneď v úvodných ustanoveniach Ústavy SR nachádzame jednu z najdôležitejších viet našej demokracie: štátna moc pochádza od občanov,“ skonštatoval.
Raši v tejto súvislosti poukázal na to, že spoločnosť sa za posledných 34 rokov menila a spolu s ňou aj ústava. Považuje za prirodzené, že sa bude vyvíjať aj v budúcnosti. Zdôraznil však, že ústava nikdy nesmie byť nástrojom chvíľkovej politickej výhody. „Ústavná väčšina dáva parlamentu právo meniť základný zákon štátu, ale zároveň mu ukladá mimoriadnu zodpovednosť za každé slovo, ktoré doň vloží,“ povedal.
V prípade debaty o ďalšom vývoji ústavy by sme podľa Rašiho nemali vychádzať z momentálnych politických potrieb, ale z toho, čo môže posilniť postavenie občana voči politickej moci. V tejto súvislosti upozornil na témy, o ktorých by sme v súčasnosti mali byť pripravení viesť serióznu spoločenskú a politickú diskusiu. Prvou je podľa neho referendum o predčasných voľbách. „Považujem za správne, aby Ústava SR jednoznačne umožňovala občanom platným referendom rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia NR SR. Občan nemôže byť zdrojom moci iba v deň volieb a potom zostať štyri roky jej pasívnym pozorovateľom,“ uviedol.
Druhou témou je podľa šéfa parlamentu podoba volebného systému. „Každý občan, bez ohľadu na to, či žije v hlavnom meste, na východe, severe, juhu alebo v ktorejkoľvek obci či meste našej krajiny, musí cítiť, že jeho hlas má váhu a že má v parlamente svoje zastúpenie. (...) Slovensko je už desaťročia jedným volebným obvodom a je legitímne pýtať sa, či tento model stále dostatočne zabezpečuje primerané zastúpenie všetkých regiónov krajiny. Občan by mal vedieť, kto konkrétne ho v parlamente zastupuje, komu dal svoj hlas a od koho môže po štyroch rokoch žiadať účet za vykonanú prácu,“ dodal.
