Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vyššia teplota vody je podľa BROZ-u problémom pre všetky druhy rýb, najmä pre prúdomilné ryby, ktoré potrebujú dobre okysličenú vodu.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Rastúca teplota vody predstavuje pre vodné ekosystémy problém. Dôvodom je, že s rastúcou teplotou ubúda vo vode kyslík. Posledné roky má vyššiu priemernú teplotu počas leta aj Dunaj. Zvýšenie teploty vody zároveň umožňuje rozmnožovanie druhov, ktoré sa doteraz v Dunaji množiť nedokázali. BROZ - ochranárske združenie o tom informovalo na svojom webe.
Invázny druh ryby tolstolobik je v Dunaji známy už viac ako 50 rokov a býva komerčne chovaný. Doteraz sa pre teplotu nedokázal rozmnožovať, tvrdia ochranári. „To sa v posledných rokoch zmenilo a keďže ide o mimoriadne pažravý druh, ktorý tzv. vyžerie potravu pre mnohé ďalšie domáce druhy rýb, jeho negatívny vplyv je zrejmý,“ skonštatovali.
Vyššia teplota vody je podľa BROZ-u problémom pre všetky druhy rýb, najmä pre prúdomilné ryby, ktoré potrebujú dobre okysličenú vodu. Najnáchylnejšie na prehrievanie sú umelo vybudované alebo plne zregulované toky, kde sa nenachádzajú hlboké a plytké miesta a tok nie je tienený stromami, uviedlo združenie.
Pokračuje, že v prípade prirodzených tokov je ideálne, ak je voda dobre prúdiaca aspoň v niektorých časti a rieka má možnosť vďaka prirodzeným dynamickými procesom formovať svoje koryto, keď dochádza k vytváraniu hlbočín a plytších úsekov. „Práve takéto hlbočiny majú teraz veľký význam, rovnako ako zatienenie toku stromami. Vďaka týmto dvom parametrom nedochádza k takému intenzívnemu prehrievaniu vody,“ priblížili ochranári.
Ozrejmili, že ak sa v toku stále nachádza štrkové dno a povrchová tečúca voda má možnosť komunikovať s podzemnou vodou, tak prirodzene dochádza aspoň k čiastočnému ochladzovaniu vody. „Preto je mimoriadne dôležité obnovovať, nielen pri Dunaji, prúdiace ramená,“ mieni BROZ.
Zároveň živočíchy reagujú aj na pokles vodnej hladiny či už v Dunaji alebo mokradiach. Niektoré sa presúvajú s ustupujúcim prúdom na miesta s lepšími podmienkami, iné vyhľadávajú hlbšie častí mokradí alebo riečnych ramien. Niektoré vodné bezstavovce sa pri poklese hladiny zavrtávajú hlbšie do dna. „Druhy, ktoré vo vode prekonávajú iba časť životného cyklu - ich larválne štádiá, dokážu pri poklese hladiny prípadne pri zvýšení teploty vody do určitej miery urýchliť svoj vývin a skôr dokončiť metamorfózu tak, aby mohli vodné prostredie opustiť,“ uviedlo združenie.
Na postupný prirodzený pokles hladiny v mokradiach či riečnych ramenách dokážu podľa BROZ živočíchy reagovať lepšie a efektívnejšie. Naopak, rýchly pokles hladiny väčšinou vedie k najväčším úhynom a stratám.
Ak majú ryby pri poklese hladiny kadiaľ odplávať a rameno je stále spojené s korytom Dunaja, tak sa presunú do iných úsekov rieky. „Môže sa však stať, že vplávajú do ramien, využijú hlbšie miesta v bočnom ramene a keď okolie vyschne, nestihnú odplávať. Takéto miesto sa stane pre nich pascou, kde ich potom ľahko vylovia iné živočíchy. Ak sa tam však voda v horúcich dňoch prehreje, tak zomrú na nedostatok kyslíka, ktorého koncentrácia vo vode klesá so stúpajúcou teplotou vody,“ opísalo združenie. Dodalo, že niektoré druhy, prípadne menšie ryby, potrebujú kyslíka menej a vydržia extrémnejšie podmienky dlhšie.
Invázny druh ryby tolstolobik je v Dunaji známy už viac ako 50 rokov a býva komerčne chovaný. Doteraz sa pre teplotu nedokázal rozmnožovať, tvrdia ochranári. „To sa v posledných rokoch zmenilo a keďže ide o mimoriadne pažravý druh, ktorý tzv. vyžerie potravu pre mnohé ďalšie domáce druhy rýb, jeho negatívny vplyv je zrejmý,“ skonštatovali.
Vyššia teplota vody je podľa BROZ-u problémom pre všetky druhy rýb, najmä pre prúdomilné ryby, ktoré potrebujú dobre okysličenú vodu. Najnáchylnejšie na prehrievanie sú umelo vybudované alebo plne zregulované toky, kde sa nenachádzajú hlboké a plytké miesta a tok nie je tienený stromami, uviedlo združenie.
Pokračuje, že v prípade prirodzených tokov je ideálne, ak je voda dobre prúdiaca aspoň v niektorých časti a rieka má možnosť vďaka prirodzeným dynamickými procesom formovať svoje koryto, keď dochádza k vytváraniu hlbočín a plytších úsekov. „Práve takéto hlbočiny majú teraz veľký význam, rovnako ako zatienenie toku stromami. Vďaka týmto dvom parametrom nedochádza k takému intenzívnemu prehrievaniu vody,“ priblížili ochranári.
Ozrejmili, že ak sa v toku stále nachádza štrkové dno a povrchová tečúca voda má možnosť komunikovať s podzemnou vodou, tak prirodzene dochádza aspoň k čiastočnému ochladzovaniu vody. „Preto je mimoriadne dôležité obnovovať, nielen pri Dunaji, prúdiace ramená,“ mieni BROZ.
Zároveň živočíchy reagujú aj na pokles vodnej hladiny či už v Dunaji alebo mokradiach. Niektoré sa presúvajú s ustupujúcim prúdom na miesta s lepšími podmienkami, iné vyhľadávajú hlbšie častí mokradí alebo riečnych ramien. Niektoré vodné bezstavovce sa pri poklese hladiny zavrtávajú hlbšie do dna. „Druhy, ktoré vo vode prekonávajú iba časť životného cyklu - ich larválne štádiá, dokážu pri poklese hladiny prípadne pri zvýšení teploty vody do určitej miery urýchliť svoj vývin a skôr dokončiť metamorfózu tak, aby mohli vodné prostredie opustiť,“ uviedlo združenie.
Na postupný prirodzený pokles hladiny v mokradiach či riečnych ramenách dokážu podľa BROZ živočíchy reagovať lepšie a efektívnejšie. Naopak, rýchly pokles hladiny väčšinou vedie k najväčším úhynom a stratám.
Ak majú ryby pri poklese hladiny kadiaľ odplávať a rameno je stále spojené s korytom Dunaja, tak sa presunú do iných úsekov rieky. „Môže sa však stať, že vplávajú do ramien, využijú hlbšie miesta v bočnom ramene a keď okolie vyschne, nestihnú odplávať. Takéto miesto sa stane pre nich pascou, kde ich potom ľahko vylovia iné živočíchy. Ak sa tam však voda v horúcich dňoch prehreje, tak zomrú na nedostatok kyslíka, ktorého koncentrácia vo vode klesá so stúpajúcou teplotou vody,“ opísalo združenie. Dodalo, že niektoré druhy, prípadne menšie ryby, potrebujú kyslíka menej a vydržia extrémnejšie podmienky dlhšie.
