Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Bratislava pritom nie je jedinou samosprávou, v ktorej sú podľa Dobrovodského volebné obvody určené protiústavne.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) - Určenie počtu poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) za jednotlivé mestské časti hlavného mesta v rámci komunálnych volieb je v rozpore s Ústavou SR. S odvolaním sa na porušenie rovnosti volebného práva to konštatuje verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Vo svojom podnete, ktorý vo štvrtok podal na ústavný súd (ÚS), zároveň vyzval na pozastavenie účinnosti daného ustanovenia zákona o hlavnom meste SR Bratislave.
Dobrovodský napadol ustanovenie, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“. Podľa Dobrovodského to uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. „Ustanovenie má tak mimoriadny vplyv na zásadu rovnosti volebného práva, keďže ovplyvňuje váhu jednotlivých hlasov voličov,“ upozorňuje ombudsman.
Nerovnosť dokumentuje na počtoch hlasov, ktoré v jednotlivých mestských častiach hlavného mesta stačia na zvolenie jedného poslanca do mestského zastupiteľstva, odvoláva sa pritom na dáta z ostatných komunálnych volieb na jeseň 2022. „Kým vo volebnom obvode č. 14 (mestskej časti Čunovo) stačil na zvolenie za poslanca zisk 633 hlasov, vo volebnom obvode č. 16 (mestská časť Petržalka) nebol zvolený kandidát, ktorý dosiahol zisk 7821 hlasov,“ približuje Dobrovodský. Podobné rozdiely vidí aj medzi volebnými obvodmi, ktoré majú v mestskom zastupiteľstve zhodný počet jedného poslanca. „Zatiaľ čo vo volebnom obvode č. 8 (mestská časť Devín) s počtom obyvateľov 1952 postačoval kandidátovi na zvolenie zisk 401 hlasov voličov, vo volebnom obvode č. 9 (mestská časť Devínska Nová Ves) s počtom obyvateľov 17.117 nepostačoval jednému z kandidátov na zvolenie ani zisk 996 hlasov voličov,“ dodáva.
Dáta Dobrovodskému potvrdzujú, že určenie volených obvodov a počty v nich volených poslancov zastupiteľstva v hlavnom meste je v rozpore s ústavným princípom rovnosti volebného práva a porušuje i pakt o občianskych a politických právach. „V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb, a to predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozorňuje. Dochádza tým podľa neho k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta. „Základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie,“ zdôrazňuje Dobrovodský.
Pripúšťa, že pri určovaní volebných obvodov nie je nikdy možné dosiahnuť vytvorenie presne rovnakých volebných obvodov s matematicky rovným počtom obyvateľov. „Požiadavkou vyplývajúcou z ústavy a z paktu však je, aby na poslanecké mandáty pripadajúce na jednotlivé volebné obvody pripadal približne rovnaký počet obyvateľov obce,“ konštatuje.
Ombudsman mieni, že v prípade jeho podnetu dochádza k naplneniu podmienok pre pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia. Argumentuje aj tým, že ak by k pozastaveniu účinnosti nedošlo a po jesenných voľbách by ÚS podnetu vyhovel, spochybnilo by to legitímnosť samotných volieb a zvolených zástupcov. Je tiež presvedčený, že pozastavenie účinnosti ešte pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení volieb nenaruší ich organizáciu, naopak, umožní bratislavskému mestskému zastupiteľstvu určiť volebné obvody a počty v nich volených poslancov ústavno-konformným spôsobom.
Bratislava pritom nie je jedinou samosprávou, v ktorej sú podľa Dobrovodského volebné obvody určené protiústavne. Na základe prieskumu, ktorý v roku 2025 realizoval so svojím tímom, tvrdí, že podobný problém je vo väčšine miest a samosprávnych krajov.
Dobrovodský napadol ustanovenie, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“. Podľa Dobrovodského to uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. „Ustanovenie má tak mimoriadny vplyv na zásadu rovnosti volebného práva, keďže ovplyvňuje váhu jednotlivých hlasov voličov,“ upozorňuje ombudsman.
Nerovnosť dokumentuje na počtoch hlasov, ktoré v jednotlivých mestských častiach hlavného mesta stačia na zvolenie jedného poslanca do mestského zastupiteľstva, odvoláva sa pritom na dáta z ostatných komunálnych volieb na jeseň 2022. „Kým vo volebnom obvode č. 14 (mestskej časti Čunovo) stačil na zvolenie za poslanca zisk 633 hlasov, vo volebnom obvode č. 16 (mestská časť Petržalka) nebol zvolený kandidát, ktorý dosiahol zisk 7821 hlasov,“ približuje Dobrovodský. Podobné rozdiely vidí aj medzi volebnými obvodmi, ktoré majú v mestskom zastupiteľstve zhodný počet jedného poslanca. „Zatiaľ čo vo volebnom obvode č. 8 (mestská časť Devín) s počtom obyvateľov 1952 postačoval kandidátovi na zvolenie zisk 401 hlasov voličov, vo volebnom obvode č. 9 (mestská časť Devínska Nová Ves) s počtom obyvateľov 17.117 nepostačoval jednému z kandidátov na zvolenie ani zisk 996 hlasov voličov,“ dodáva.
Dáta Dobrovodskému potvrdzujú, že určenie volených obvodov a počty v nich volených poslancov zastupiteľstva v hlavnom meste je v rozpore s ústavným princípom rovnosti volebného práva a porušuje i pakt o občianskych a politických právach. „V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb, a to predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozorňuje. Dochádza tým podľa neho k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta. „Základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie,“ zdôrazňuje Dobrovodský.
Pripúšťa, že pri určovaní volebných obvodov nie je nikdy možné dosiahnuť vytvorenie presne rovnakých volebných obvodov s matematicky rovným počtom obyvateľov. „Požiadavkou vyplývajúcou z ústavy a z paktu však je, aby na poslanecké mandáty pripadajúce na jednotlivé volebné obvody pripadal približne rovnaký počet obyvateľov obce,“ konštatuje.
Ombudsman mieni, že v prípade jeho podnetu dochádza k naplneniu podmienok pre pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia. Argumentuje aj tým, že ak by k pozastaveniu účinnosti nedošlo a po jesenných voľbách by ÚS podnetu vyhovel, spochybnilo by to legitímnosť samotných volieb a zvolených zástupcov. Je tiež presvedčený, že pozastavenie účinnosti ešte pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení volieb nenaruší ich organizáciu, naopak, umožní bratislavskému mestskému zastupiteľstvu určiť volebné obvody a počty v nich volených poslancov ústavno-konformným spôsobom.
Bratislava pritom nie je jedinou samosprávou, v ktorej sú podľa Dobrovodského volebné obvody určené protiústavne. Na základe prieskumu, ktorý v roku 2025 realizoval so svojím tímom, tvrdí, že podobný problém je vo väčšine miest a samosprávnych krajov.
