MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Zákon určuje iba to, že sa počas referenda nesmie presviedčať za istý spôsob hlasovania, ale aktivisti môžu pozývať a odporcovia odrádzať od účasti, povedal pre TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 6. februára (Teraz.sk) – Ak niekto v kampani využíva, respektíve zneužíva tému detí, nie je možné chápať ju ako kampaň ZA rodinu. Na margo niektorých aktivít Aliancie pre rodinu (APR) to pre TABLET.TV povedal publicista Juraj Hrabko.
Kampaň podľa neho je namierená voči konkrétnej skupine ľudí, homosexuálnej a lesbickej komunite. „Ak si pozriete otázky, znejú:... aby sa nemohlo, aby nebolo umožnené, aby nemohli vyžadovať... Otázky sú postavené negatívne. Je to mierené voči niekomu, aby skupina, o ktorej sa hovorí v referende, niečo nemohla, respektíve to mala zakázané,“ poznamenal Hrabko.
Nesúhlasí však s názorom, že by referendum, ak by bolo platné, nič reálne na Slovensku nezmenilo. „Ak bude referendum neplatné, nezmení sa nič. Ak bude platné, minimálne na tri roky sa zabetónuje súčasný stav,“ povedal s tým, že napríklad zákon o rodine môže v extrémnom prípade zmeniť 39 poslancov. Ak bude referendum platné, určitý typ zmien podľa Hrabka tri roky možný nebude.
Kontroverzné občianske aktivity
Hrabko sa vyjadril aj k rôznym kontroverzným občianskym aktivitám v kampani, či už vulgárnym billboardom proti Aliancii pre rodinu, alebo urážlivým listom v jej prospech, ktoré sú distribuované do poštových schránok. Nedá sa podľa neho vylúčiť, že budú pokračovať aj v priebehu volebnej soboty.
„Zákon určuje iba to, že sa počas referenda nesmie presviedčať za istý spôsob hlasovania, ale aktivisti môžu pozývať a odporcovia odrádzať od účasti,“ povedal. Dodal, že na rozdiel od volieb sa počíta aj to, keď sa občan hlasovania nezúčastní. „Záporne hlasujem aj tým, keď ostanem doma,“ upozornil, že v tomto prípade bude zrejme dôležitejšia volebná účasť, ako samotné odpovede na otázky.
Morálna povinnosť hlasovať neexistuje
Nesúhlasí tiež s názorom, že existuje morálna povinnosť zúčastniť sa na inštitúte priamej demokracie, ktorý iniciovalo viac ako 400.000 občanov. „Je to politická rétorika. Keď si spomenieme na priebeh posledného referenda, vtedy politici, okrem SaS, hovorili, že v sobotu nemajú čas. Dnes to hovorí pre zmenu SaS. Či už to bol Robert Fico alebo Ján Figeľ, ktorí dnes majú plno rečí o tom, aký je referendum inštitút priamej demokracie, v čase pred siedmym referendom odkazovali, že nepôjdu,“ pripomenul Hrabko.
K urnám by podľa Hrabka zrejme mali prísť najmä tí, ktorí sa podpísali na petíciu. Ostatní sa sami rozhodnú, či zvýšia volebnú účasť, alebo nie. „Keby ľudia, ktorí hlasovali proti vstupu do Európskej únie, alebo zneplatnili lístok, vôbec neprišli k volebným urnám, ani toto referendum by nebolo platné,“ zdôraznil.
V diskusii rozprával aj o tom, že prezident Andrej Kiska mal podľa neho možnosť referendum nevypísať, o právnej záväznosti výsledkov referenda a dotkol sa aj otázky, či môže na referendovú kampaň nadviazať vznik nového politického subjektu.
Kampaň podľa neho je namierená voči konkrétnej skupine ľudí, homosexuálnej a lesbickej komunite. „Ak si pozriete otázky, znejú:... aby sa nemohlo, aby nebolo umožnené, aby nemohli vyžadovať... Otázky sú postavené negatívne. Je to mierené voči niekomu, aby skupina, o ktorej sa hovorí v referende, niečo nemohla, respektíve to mala zakázané,“ poznamenal Hrabko.
Nesúhlasí však s názorom, že by referendum, ak by bolo platné, nič reálne na Slovensku nezmenilo. „Ak bude referendum neplatné, nezmení sa nič. Ak bude platné, minimálne na tri roky sa zabetónuje súčasný stav,“ povedal s tým, že napríklad zákon o rodine môže v extrémnom prípade zmeniť 39 poslancov. Ak bude referendum platné, určitý typ zmien podľa Hrabka tri roky možný nebude.
Kontroverzné občianske aktivity
Hrabko sa vyjadril aj k rôznym kontroverzným občianskym aktivitám v kampani, či už vulgárnym billboardom proti Aliancii pre rodinu, alebo urážlivým listom v jej prospech, ktoré sú distribuované do poštových schránok. Nedá sa podľa neho vylúčiť, že budú pokračovať aj v priebehu volebnej soboty.
„Zákon určuje iba to, že sa počas referenda nesmie presviedčať za istý spôsob hlasovania, ale aktivisti môžu pozývať a odporcovia odrádzať od účasti,“ povedal. Dodal, že na rozdiel od volieb sa počíta aj to, keď sa občan hlasovania nezúčastní. „Záporne hlasujem aj tým, keď ostanem doma,“ upozornil, že v tomto prípade bude zrejme dôležitejšia volebná účasť, ako samotné odpovede na otázky.
Morálna povinnosť hlasovať neexistuje
Nesúhlasí tiež s názorom, že existuje morálna povinnosť zúčastniť sa na inštitúte priamej demokracie, ktorý iniciovalo viac ako 400.000 občanov. „Je to politická rétorika. Keď si spomenieme na priebeh posledného referenda, vtedy politici, okrem SaS, hovorili, že v sobotu nemajú čas. Dnes to hovorí pre zmenu SaS. Či už to bol Robert Fico alebo Ján Figeľ, ktorí dnes majú plno rečí o tom, aký je referendum inštitút priamej demokracie, v čase pred siedmym referendom odkazovali, že nepôjdu,“ pripomenul Hrabko.
K urnám by podľa Hrabka zrejme mali prísť najmä tí, ktorí sa podpísali na petíciu. Ostatní sa sami rozhodnú, či zvýšia volebnú účasť, alebo nie. „Keby ľudia, ktorí hlasovali proti vstupu do Európskej únie, alebo zneplatnili lístok, vôbec neprišli k volebným urnám, ani toto referendum by nebolo platné,“ zdôraznil.
V diskusii rozprával aj o tom, že prezident Andrej Kiska mal podľa neho možnosť referendum nevypísať, o právnej záväznosti výsledkov referenda a dotkol sa aj otázky, či môže na referendovú kampaň nadviazať vznik nového politického subjektu.
