Slovenskí vládni predstavitelia hovoria o približne 100.000 Slovákoch pôsobiacich v Spojenom kráľovstve.
Autor TASR
Londýn 8. februára (TASR) - Desiatky Slovákov žijúcich v Británii sa každý deň obracajú na slovenskú ambasádu s otázkami, ktoré v nich vyvoláva nadchádzajúci brexit. V rozhovore pre TASR to uviedol veľvyslanec SR v Spojenom kráľovstve Ľubomír Rehák.
Slovenskí vládni predstavitelia hovoria o približne 100.000 Slovákoch pôsobiacich v Spojenom kráľovstve. Podľa veľvyslanca však Británia nemá oficiálnu evidenciu obyvateľstva a počet tam žijúcich Slovákov sa odvodzuje z rôznych štatistík.
Najviac Slovákov žije v Londýne a jeho okolí a potom v strednom Anglicku, v priemyselných oblastiach okolo Manchestru a Sheffieldu. Okrem priemyslu pracujú hlavne v sektore služieb, zdravotníctve, pričom v Londýne zastávajú aj lukratívne manažérske pozície.
Slovákov žijúcich v Británii podľa Reháka zaujíma dianie okolo brexitu. Veľvyslanectvo má podľa neho v dobré a detailné informácie o tejto problematike na svojej internetovej stránke i na sociálnych sieťach. Zverejňuje pritom všetky novinky, ktoré získa z britskej strany. "Sú takí, čo nám volajú a čo nám píšu, máme denne desiatky telefonátov alebo mailov," dodal.
Podľa neho sa krajania zaujímajú najmä o praktické veci: napríklad, či im budú stačiť občianske preukazy aj po brexite a či s nimi budú môcť vycestovať na Slovensko. Pýtajú sa aj na otázky súvisiace so sociálnym zabezpečením.
"Nevieme im dať vždy presnú odpoveď. Brexitové rokovania pokračujú a tá neistota bude pokračovať až do dátumu, kedy - a uvidíme akým spôsobom -, Británia vystúpi z Únie," uviedol Rehák.
Veľvyslanectvo však krajanom zdôrazňuje, že všetci Slováci, ktorí sa rozhodnú v Spojenom kráľovstve zostať, by mali mať aj naďalej také podmienky, za akých do Británie prišli. Britská vláda to podľa Reháka musí zaistiť.
Neistota mnohých tamojších Slovákov núti uvažovať o návrate domov na Slovensko. V tomto kontexte ambasáda pripravila aj stretnutie záujemcov o návrat domov s podpredsedom vlády SR Richardom Rašim.
Veľvyslanec v tejto súvislosti upozornil, že na slovenskom pracovnom trhu je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú musíme dovážať aj zo zahraničia. "Pritom naši občania vykonávajú často podradné práce v zahraničí, nezodpovedajúce ich kvalifikácii. Žijú v horších podmienkach, ako by žili doma. Zarábajú síce viac peňazí, ale ich kvalita života nedosahuje tú, ktorú majú doma s nižším príjmom," upozornil. Hlavne v Londýne sú to problémy spojené s bývaním, nákladmi na potraviny a dopravu a dĺžkou cestovania za prácou.
Cieľom podujatí, ktoré sa snažia presvedčiť Slovákov, aby sa vrátili domov, je prekonať určité predsudky. Niektorí totiž vnímajú rozhodnutie vrátiť sa domov ako zlyhanie.
"Naša odpoveď je: nie, nezlyhali ste, vydali ste sa správnou cestou, pomáhať rozvoju svojej vlasti a platiť dane tam, kde zrejme zostanete," vysvetlil. Prvotným záujmom je nalákať domov najmä ľudí zo sektoru IT. Rehák však priznal, že zamerať by sa chcel aj na slovenských pracovníkov z oblasti zdravotníctva, ktorých je v Británii veľmi veľa a na Slovensku táto pracovná sila chýba.
Tieto snahy sa však nezameriavajú na všetkých Slovákov žijúcich v Británii. Mnohí z nich tam majú špecifické pracovné uplatnenie či sociálne väzby.
S tým je spojená aj otázka dvojitého občianstva. Slovenská ambasáda v Londýne má už tradične veľa pasovej agendy. Mnoho občanov SR zo zmiešaných manželstiev má záujem vybaviť slovenské pasy pre svoje deti, ktoré tak zostanú občanmi EÚ, ďalší zas žiadajú o prinavrátenie slovenského občianstva. "Ten proces máme dobre zavedený, na našej webstránke je zoznam dokumentov ktoré musia záujemcovia predložiť. Len vlani bolo vybavených vyše 6000 dokladov Slovenskej republiky," dodal.
Rehák skonštatoval, že momentálne viac ľudí zo Slovenska zvažuje návrat a cestuje domov, než prichádza do Británie, čo podľa dostupných štatistík platí aj pre občanov z iných krajín EÚ. "Určitým ukazovateľom tohto je, že napríklad sťahovacie služby smerom na Slovensko sú na niekoľko mesiacov dopredu vyťažené," uviedol.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Slovenskí vládni predstavitelia hovoria o približne 100.000 Slovákoch pôsobiacich v Spojenom kráľovstve. Podľa veľvyslanca však Británia nemá oficiálnu evidenciu obyvateľstva a počet tam žijúcich Slovákov sa odvodzuje z rôznych štatistík.
Najviac Slovákov žije v Londýne a jeho okolí a potom v strednom Anglicku, v priemyselných oblastiach okolo Manchestru a Sheffieldu. Okrem priemyslu pracujú hlavne v sektore služieb, zdravotníctve, pričom v Londýne zastávajú aj lukratívne manažérske pozície.
Slovákov žijúcich v Británii podľa Reháka zaujíma dianie okolo brexitu. Veľvyslanectvo má podľa neho v dobré a detailné informácie o tejto problematike na svojej internetovej stránke i na sociálnych sieťach. Zverejňuje pritom všetky novinky, ktoré získa z britskej strany. "Sú takí, čo nám volajú a čo nám píšu, máme denne desiatky telefonátov alebo mailov," dodal.
Podľa neho sa krajania zaujímajú najmä o praktické veci: napríklad, či im budú stačiť občianske preukazy aj po brexite a či s nimi budú môcť vycestovať na Slovensko. Pýtajú sa aj na otázky súvisiace so sociálnym zabezpečením.
"Nevieme im dať vždy presnú odpoveď. Brexitové rokovania pokračujú a tá neistota bude pokračovať až do dátumu, kedy - a uvidíme akým spôsobom -, Británia vystúpi z Únie," uviedol Rehák.
Veľvyslanectvo však krajanom zdôrazňuje, že všetci Slováci, ktorí sa rozhodnú v Spojenom kráľovstve zostať, by mali mať aj naďalej také podmienky, za akých do Británie prišli. Britská vláda to podľa Reháka musí zaistiť.
Neistota mnohých tamojších Slovákov núti uvažovať o návrate domov na Slovensko. V tomto kontexte ambasáda pripravila aj stretnutie záujemcov o návrat domov s podpredsedom vlády SR Richardom Rašim.
Veľvyslanec v tejto súvislosti upozornil, že na slovenskom pracovnom trhu je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú musíme dovážať aj zo zahraničia. "Pritom naši občania vykonávajú často podradné práce v zahraničí, nezodpovedajúce ich kvalifikácii. Žijú v horších podmienkach, ako by žili doma. Zarábajú síce viac peňazí, ale ich kvalita života nedosahuje tú, ktorú majú doma s nižším príjmom," upozornil. Hlavne v Londýne sú to problémy spojené s bývaním, nákladmi na potraviny a dopravu a dĺžkou cestovania za prácou.
Cieľom podujatí, ktoré sa snažia presvedčiť Slovákov, aby sa vrátili domov, je prekonať určité predsudky. Niektorí totiž vnímajú rozhodnutie vrátiť sa domov ako zlyhanie.
"Naša odpoveď je: nie, nezlyhali ste, vydali ste sa správnou cestou, pomáhať rozvoju svojej vlasti a platiť dane tam, kde zrejme zostanete," vysvetlil. Prvotným záujmom je nalákať domov najmä ľudí zo sektoru IT. Rehák však priznal, že zamerať by sa chcel aj na slovenských pracovníkov z oblasti zdravotníctva, ktorých je v Británii veľmi veľa a na Slovensku táto pracovná sila chýba.
Tieto snahy sa však nezameriavajú na všetkých Slovákov žijúcich v Británii. Mnohí z nich tam majú špecifické pracovné uplatnenie či sociálne väzby.
S tým je spojená aj otázka dvojitého občianstva. Slovenská ambasáda v Londýne má už tradične veľa pasovej agendy. Mnoho občanov SR zo zmiešaných manželstiev má záujem vybaviť slovenské pasy pre svoje deti, ktoré tak zostanú občanmi EÚ, ďalší zas žiadajú o prinavrátenie slovenského občianstva. "Ten proces máme dobre zavedený, na našej webstránke je zoznam dokumentov ktoré musia záujemcovia predložiť. Len vlani bolo vybavených vyše 6000 dokladov Slovenskej republiky," dodal.
Rehák skonštatoval, že momentálne viac ľudí zo Slovenska zvažuje návrat a cestuje domov, než prichádza do Británie, čo podľa dostupných štatistík platí aj pre občanov z iných krajín EÚ. "Určitým ukazovateľom tohto je, že napríklad sťahovacie služby smerom na Slovensko sú na niekoľko mesiacov dopredu vyťažené," uviedol.
Spravodajca TASR Jaromír Novak