< sekcia Slovensko

Rekordne nízka volebná účasť oslabuje mandát slovenských europoslancov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Na svojich prvých voľbách do EP v roku 2004 malo Slovensko účasť 16,96 percenta, teda najmenej spomedzi všetkých 25 členských krajín EÚ.

Bratislava 17. mája (TASR) - V sobotu 25. mája sa uskutočnia na Slovensku v poradí štvrté voľby do Európskeho parlamentu (EP). V doterajších troch hlasovaniach zaznamenala Slovenská republika vždy najnižšiu volebnú účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie (EÚ), čo zároveň výrazne znižuje aj silu mandátu slovenských europoslancov.

Na svojich prvých voľbách do EP v roku 2004 malo Slovensko účasť 16,96 percenta, teda najmenej spomedzi všetkých 25 členských krajín EÚ. Na druhom mieste od konca sa umiestnili Poliaci (20,87 percenta) a tretia najhoršia účasť bola v Estónsku (26,83 percenta).

V roku 2009 slovenská účasť na voľbách do EP síce vzrástla na 19,64 percenta, ale opäť to bolo najmenej z celej Únie. Na predposledné miesto sa prepadla Litva s 20,98-percentnou volebnou účasťou. Spomínaní Estónci dokázali volebnú účasť zvýšiť na 43,97 percenta.

V zatiaľ posledných, tretích voľbách do EP v roku 2014 Slovensko zaznamenalo európske historické minimum vo volebnej účasti, hlasovacie lístky vhodilo do volebných urien len 13,05 percenta Slovákov, čo predstavuje 560.603 platných hlasov. Druhú najnižšiu volebnú účasť zo všetkých 28 členských krajín EÚ zaznamenala Česká republika s 18,20 percentami.

Nízka volebná účasť okrem iného znamená, že na zvolenie strany respektíve poslanca do EP stačí relatívne nízky počet hlasov. Teda poslanec zo Slovenska sa opiera o slabý mandát v porovnaní s kolegami z iných krajín.

Na porovnanie, na Slovensku stačilo v roku 2014 pri volebnej účasti 13 percent na zvolenie jedného poslanca 32.708 až 41.829 hlasov. (Takýto volebný zisk mali Most-Híd, SMK-MKP, SaS a OĽaNO, ktoré majú v europarlamente po jednom zástupcovi). Víťazný Smer-SD so štyrmi mandátmi získal 135.089 hlasov (24,09 percenta).

Dánsko s podobným počtom obyvateľov – 5,75 milióna – malo v EP takisto 13 kresiel. Volebná účasť tu však dosiahla 56,32 percenta. Dánska sociálna a liberálna strana s jedným poslancom v EP dostala 148.949 hlasov. Víťazná Dánska ľudová strana získala 26,6 percenta a volilo ju 605.889 ľudí.

O tom, že sila mandátu ovplyvňuje pozíciu poslanca v Európskom parlamente, hovorí aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. "Poslanci v Európskom parlamentu sú veľkou väčšinou politici a vnímajú svojich partnerov cez ich mandát. Nezáleží úplne na celkovom počte hlasov, ale na sile mandátu. Keď ich partner má za sebou 50 alebo 60 percent voličov, komunikujú s ním úplne inak, ako keď je tam človek, ktorý má za sebou 13 percent voličov," povedal Ladislav Miko v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV.

Upozornil tiež, že počty poslancov pre jednotlivé štáty sú upravené tak, aby zvýhodňovali menšie krajiny. Znamená to, že na rovnaký počet obyvateľov pripadá v menších štátoch viac europoslancov než vo väčších. Relatívna sila hlasu jedného voliča zo Slovenska je teda vyššia, než sila Nemca, Francúza alebo Taliana.

Nemecko s 82,8 miliónom obyvateľov zastupuje 96 europoslancov. Pripadá tak 862.500 Nemcov na jedno poslanecké kreslo – alebo, naopak, na milión obyvateľov Nemecka pripadá 1,16 mandátu.

Na Slovensku, ktoré má 5,43 milióna obyvateľov, pripadá 417 692 obyvateľov na jedného europoslanca, teda na milión obyvateľov Slovenska pripadá 2,39 mandátu, čo je približne dvojnásobok.

Čoraz menší počet voličov chodí k urnám v celej EÚ. V roku 1979, teda v prvých priamych voľbách do EP, predstavovala volebná účasť v Únii priemerne 61,99 percenta, v roku 1999 vo vtedajšej európskej pätnástke klesla pod 50 percent – na hodnotu 49,51 percenta. Vo voľbách v rokoch 2009 a 2014 dosiahla priemerná účasť v EÚ len 42,97 a 42,61 percenta.