Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zástupcovia Ústavu pamäti národa (ÚPN) a UK si dnes prišli k pamätnej tabuli na budove univerzity položením vencov opäť uctiť účastníkov študentského pochodu spred 24 rokov.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) – Možno to bola odvaha a možno len mladícka nerozvážnosť, no nebyť 17. novembra, dopad predchádzajúceho pochodu by bol pre nás asi osudový a dramatický. Pri dnešnej spomienke na pochod študentov zo 16. novembra 1989 pri Univerzite Komenského (UK) v Bratislave to vyhlásil jeden z jeho účastníkov Radoslav Števčík. "Mali sme vtedy veľký strach. Keby som mal ale možnosť sa opäť rozhodnúť, idem na ulicu opäť," zdôraznil. Pokiaľ dnes podľa neho mladí cítia potrebu vyjsť do ulíc, určite by to mali spraviť.
Zástupcovia Ústavu pamäti národa (ÚPN) a UK si dnes prišli k pamätnej tabuli na budove univerzity položením vencov opäť uctiť účastníkov študentského pochodu spred 24 rokov. Števčík, ktorý bol v tom čase študentom slovenčiny a ruštiny v druhom ročníku na vysokej škole tvrdí, že ciele účastníkov pochodu sa splnili. "To najpodstatnejšie, čo sme žiadali, slobodu, sme aj dosiahli. Dnes to už vyznieva ako fráza, ale vtedy často o osudoch jednotlivcov rozhodovali stranícke schôdze. Je to preto veľký dar," pripomenul. So slobodou však podľa jeho slov prišla aj zodpovednosť, no nie všetci s ňou dnes dokážu dobre nakladať. Slovákom je trochu cudzie vziať na seba aj zodpovednosť za svoje činy, dodal.
To, čo sa však študentom podľa Števčíka nepodarilo, je dosiahnuť, aby ľudia boli schopní viesť kultivovaný a slušný dialóg. "Mnohokrát človeka, ktorý má iný názor, považujeme za nepriateľa, ktorý nám chce ublížiť a ktorého potrebujeme zlikvidovať. Chcel by som, aby sme dokázali spolu hovoriť, aj keď sme rôzni a máme rôzne názory," podotkol. Ľudia by dnes podľa neho mali byť vďační za to, že môžu rozmýšľať inak ako ostatní, slobodne a samostatne, a nemusia tvrdiť zhodne to, čo režim.
Števčík pripúšťa, že odkaz 16. či 17. novembra na Slovensku trochu spí. "Možno je to spôsobené aj tým, že ľudia, ktorí sú dnes u nás pri moci, neboli priamymi aktérmi pochodu. Na rozdiel od Českej republiky, kde priami aktéri Novembra '89 boli dlho predstaviteľmi štátu a vo vrcholných politických funkciách," porovnal. Slovenská garnitúra, ktorá po novembri nastúpila, podľa neho nemala potrebu pripomínať vtedajšie udalosti. "Bol to možno aj akýsi ich pocit viny či závisti, že sa nepridali, neboli medzi prvými. U nás je tiež akoby vnímané, že 17. november nie je slovenský, ale český sviatok," myslí si Števčík.
Vzdať úctu manifestujúcim študentom prišiel dnes k budove univerzity predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák a prorektor UK Ján Pekár. Ten podotkol, že aj zásluhou študentov si v máji budúceho roku budeme môcť pripomenúť desať rokov využívania výhod členstva v Európskej únii. "Tí, ktorí tu stáli pred 24 rokmi, si ani v tých najkrajších snoch nevedeli predstaviť to, čo máme dnes – slobodu, demokraciu, možnosť cestovať bez hraničných kontrol, využívať jednotnú európsku menu, zúčastňovať sa na spoločných študentských výmenných pobytoch," priblížil.
Prorektor pripomenul, že niektorí v súčasnosti bagatelizujú hrdinstvo účastníkov aj tohto bratislavského pochodu poukazovaním na rôzne konšpiračné teórie. "Aj preto je našou povinnosťou súčasným vysokoškolákom vysvetľovať vtedajšiu situáciu a opisovať totalitné režimy," dodal Pekár.
Zástupcovia Ústavu pamäti národa (ÚPN) a UK si dnes prišli k pamätnej tabuli na budove univerzity položením vencov opäť uctiť účastníkov študentského pochodu spred 24 rokov. Števčík, ktorý bol v tom čase študentom slovenčiny a ruštiny v druhom ročníku na vysokej škole tvrdí, že ciele účastníkov pochodu sa splnili. "To najpodstatnejšie, čo sme žiadali, slobodu, sme aj dosiahli. Dnes to už vyznieva ako fráza, ale vtedy často o osudoch jednotlivcov rozhodovali stranícke schôdze. Je to preto veľký dar," pripomenul. So slobodou však podľa jeho slov prišla aj zodpovednosť, no nie všetci s ňou dnes dokážu dobre nakladať. Slovákom je trochu cudzie vziať na seba aj zodpovednosť za svoje činy, dodal.
To, čo sa však študentom podľa Števčíka nepodarilo, je dosiahnuť, aby ľudia boli schopní viesť kultivovaný a slušný dialóg. "Mnohokrát človeka, ktorý má iný názor, považujeme za nepriateľa, ktorý nám chce ublížiť a ktorého potrebujeme zlikvidovať. Chcel by som, aby sme dokázali spolu hovoriť, aj keď sme rôzni a máme rôzne názory," podotkol. Ľudia by dnes podľa neho mali byť vďační za to, že môžu rozmýšľať inak ako ostatní, slobodne a samostatne, a nemusia tvrdiť zhodne to, čo režim.
Števčík pripúšťa, že odkaz 16. či 17. novembra na Slovensku trochu spí. "Možno je to spôsobené aj tým, že ľudia, ktorí sú dnes u nás pri moci, neboli priamymi aktérmi pochodu. Na rozdiel od Českej republiky, kde priami aktéri Novembra '89 boli dlho predstaviteľmi štátu a vo vrcholných politických funkciách," porovnal. Slovenská garnitúra, ktorá po novembri nastúpila, podľa neho nemala potrebu pripomínať vtedajšie udalosti. "Bol to možno aj akýsi ich pocit viny či závisti, že sa nepridali, neboli medzi prvými. U nás je tiež akoby vnímané, že 17. november nie je slovenský, ale český sviatok," myslí si Števčík.
Vzdať úctu manifestujúcim študentom prišiel dnes k budove univerzity predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák a prorektor UK Ján Pekár. Ten podotkol, že aj zásluhou študentov si v máji budúceho roku budeme môcť pripomenúť desať rokov využívania výhod členstva v Európskej únii. "Tí, ktorí tu stáli pred 24 rokmi, si ani v tých najkrajších snoch nevedeli predstaviť to, čo máme dnes – slobodu, demokraciu, možnosť cestovať bez hraničných kontrol, využívať jednotnú európsku menu, zúčastňovať sa na spoločných študentských výmenných pobytoch," priblížil.
Prorektor pripomenul, že niektorí v súčasnosti bagatelizujú hrdinstvo účastníkov aj tohto bratislavského pochodu poukazovaním na rôzne konšpiračné teórie. "Aj preto je našou povinnosťou súčasným vysokoškolákom vysvetľovať vtedajšiu situáciu a opisovať totalitné režimy," dodal Pekár.
