< sekcia Slovensko

Rezort obrany pripravuje pre vojakov väčšie akvizície výzbroje

Minister obrany SR Martin Glváč Foto: TASR/Martin Baumann

V rozhovore minister obrany potvrdil, že koncom januára predloží koncepciu, ktorá bude hovoriť o rozvoji armády v tejto oblasti.

Bratislava 7. januára (TASR) - Rok 2013 sa pre ministerstvo obrany niesol aj v znamení diskusie o budúcnosti stíhacieho letectva. To bolo podľa ministra obrany Martina Glváča v uplynulom období kanibalizované. Lepšie na tom nie sú ani niektoré vrtuľníky a dopravné lietadlo Antonov An-26, ktorým postupne končí životnosť.

V bilančnom rozhovore pre TASR minister obrany potvrdil, že koncom januára predloží koncepciu, ktorá bude hovoriť o rozvoji armády v tejto oblasti. Ako dodal, rok 2014 bude okrem iného aj rokom väčších akvizícií do vojenskej výzbroje.

Ministerstvo bude tento rok hospodáriť s menším rozpočtom ako to bolo v roku 2013. Slovensko tak opäť nesplní kritériá investovať dve percentá HDP do modernizácie obrany...
Dve percentá HDP, o ktorých sa stále hovorí, v rámci celosvetovej a určite európskej hospodárskej krízy neplní mnoho krajín. Uvedomujeme si potrebu peňazí pre učiteľov, na zdravotníctvo, sociálny systém, dlhodobé neriešenie niektorých problémov. V tom stave, v akom sa tento rezort nachádzal, sme si ani nezaslúžili viac finančných prostriedkov. Procesy v rámci rezortu treba nastavovať na dlhšie obdobia a hlavne všetky akvizície musia byť čisté. My v takomto duchu postupujeme od samého začiatku a budeme v tom aj pokračovať.

Z rozpočtu ministerstva má ísť tento rok viac do výzbroje. Aké sú plány ministerstva v tomto smere?
V tomto roku pripravujeme väčšie akvizície. Máme svoje záväzky, či je to Battle group, alebo šiesty prápor, ktorý bol niekoľkokrát posúvaný a dlho sme ho nevedeli naplniť. To znamená, že potrebujeme vyzbrojiť pozemné sily a potrebujeme mať k tomuto práporu techniku. Tu samozrejme je náš známy projekt. V marci by mala byť ukončená modernizácia BVP-2. Vozidlo by malo prejsť vojskovými skúškami. Určite pôjdeme z kraja roka do výberového konania na kolesovú techniku pre pozemné sily, aby sme splnili všetky záväzky, a aby sme v reálnom čase mali naplnené počty, ktoré potrebujeme. Samozrejme nebude to všetko naraz.

Už minulý rok sa hovorilo o vytvorení šiesteho práporu. Kedy sa tak stane a kde bude umiestnený?
Samozrejme šiesty prápor by sme chceli vytvoriť práve pre pozemné sily. Chceli by sme ho umiestniť niekde na území, kde je najväčšia nezamestnanosť. Každé osadenie takéhoto útvaru prináša sekundárne zamestnanie pre civilných zamestnancov, či už je to obslužný personál. Prápor zriadime po spomínanom dovyzbrojení, keď už budeme mať naplánovanú a vysúťaženú prvú techniku. Samozrejme logisticky to musíme pripraviť oveľa skôr, to znamená, že sa to bude pripravovať od druhého štvrťroka roku 2014.

Odkiaľ chce armáda zobrať vojakov pre vytvorenie ďalšieho práporu?
Vojaci v tomto smere pripravili zmenu štruktúry, tak aby znížili počet vojakov na generálnom štábe a v niektorých veliteľských a logistických funkciách.

Dlhodobým problémom armády je stíhacie letectvo. Minulý rok ste hovorili o kanibalizovaní stíhačiek. Aké má plány rezort obrany v tomto smere?
Prvé kroky sme už začali robiť. Samozrejme musíme denno-denne riešiť problémy, ktoré boli zavinené aj zlým abonentom. Musíme plniť naše záväzky, ktoré nám vychádzajú z nášho záväzku NATINADS, mať dve stíhačky vždy v pohotovosti 24 hodín denne, 365 dní v roku. A samozrejme k tomu na výcvik potrebujeme ďalšie. Rokovania s ruskou stranou sú intenzívne.

Rezort bude musieť v budúcnosti riešiť otázku zabezpečenia nových lietadiel. Nad akými alternatívami ministerstvo uvažuje?
Pravdepodobne pôjdeme systémom ako išla Česká republika a to prenájmom letových hodín. Samozrejme, bude to medzinárodná súťaž. Rokovania predbežne prebiehajú. Máme veľa informácií z českej strany, aby sme sa vyvarovali problémom, ktoré mali oni a vedeli sme nadviazať na ich skúsenosti. V rámci V4 komunikujeme a vymieňame si skúsenosti napríklad s Poľskou republikou pri Migoch, pretože Poľská republika má vo svojej výzbroji či už Migy alebo F16.

Spomenuli ste, že komunikujete s ČR ohľadne stíhačiek. Minulý rok ste boli na návšteve rezortnej kolegyne vo Švédsku, ktoré vyrába Gripeny. Čiže v budúcnosti nahradia Migy práve tieto lietadlá?
So švédskou kolegyňou sme sa rozprávali aj o Gripenoch, ale samozrejme o všetkom rozhodne súťaž. Dnes si netrúfam povedať, že to budú Gripeny. Musíme však dodržať literu zákona. Je to v dvoch rovinách, ktoré musíme realizovať súbežne. Udržať bojaschopnosť a letuschopnosť súčasných Migov a popritom urobiť akvizíciu a vyriešiť otázku, čo bude ďalej, pretože lietadlo sa nedá kúpiť v regáli v obchode.

O rozvoji armádneho letectva sa malo hovoriť aj v koncepcii, ktorá mala byť predložená už minulý rok. Doteraz sa tak nestalo...
Koncepciu predložíme do konca januára. Po tomto termíne by som chcel, aby odborníci aj zástupcovia opozície, ktorí sa venujú obrane boli zastúpení v komisii, ktorá bude mať všetky informácie o tom, aká je momentálna situácia a čo plánujeme. Budú môcť prezentovať svoje názory.

Okrem stíhačiek je problémom aj dopravné letectvo. V súčasnosti armáda využíva ešte sovietsky Antonov An-26. Máme však vysúťažené talianske Spartany C-27J. Neuvažuje ministerstvo nad ich nákupom?
Áno máme vysúťažené Spartany, no ich nákup záleží od zdrojov. Predpokladám, že v prvej polovici roka 2014 už bude jasné, čo bude ďalej. Samozrejme je to spojené ešte s množstvom vedľajších finančných zdrojov.

Čiže neuvažuje ministerstvo nad zrušením tejto spôsobilosti?
My potrebujeme dopravné letectvo, ale tie zdroje sú obmedzené a priority máme v stíhačkách a vrtuľníkoch. Akonáhle dospejeme k tomu, že budeme mať na nákup lietadiel finančné zdroje, určite by bolo príjemné mať v ozbrojených silách Spartany. Ale našou podmienkou je, aby tie lietadlá neboli len pre Slovensko, ale aby sme ich vedeli zapojiť do nejakého väčšieho celku. Ide o to, aby sme si ich vedeli v rámci zoskupenia navzájom požičiavať, a aby sme si vedeli navzájom cvičiť pilotov. Napríklad Maďarsko má teraz so Švédskom také zoskupenie, kde si prenajímajú letové hodiny. Ale samozrejme na to, aby ste prišli do takéhoto zoskupenia musíte niečo ponúknuť. A tu je cesta. Potom to lietadlo neslúži len ozbrojeným silám, nestojí na základni, ale vie si ho prenajať aj iná krajina.

Neuvažuje sa v tejto súvislosti nad projektom spojenia letky ministerstva vnútra s armádnou letkou?
Často o tom diskutujem s ministrom vnútra Kaliňákom. Má to veľa za a proti, jeden aj druhý variant. Pán minister vnútra má argumentáciu, s ktorou aj v zásade súhlasím. V prípade akýchkoľvek letov, ktoré by mohli byť konfliktné alebo letov do nestabilných krajín je to ďaleko bezpečnejšie a ľahšie sa vybavujú prelety pre štátne lietadlo, ktoré lieta pod výsostnými znakmi SR ako keď je to lietadlo ozbrojených síl. A to je asi to najpodstatnejšie. O tomto sa zhovárame, toto riešime. Je to podľa mňa otázka, ktorú budeme musieť riešiť a v zásade sa aj hľadajú riešenia. Až následne sa dá hovoriť, či to má byť pod MV alebo MO. Ale v zásade treba mať najprv stroje a vybavenie.

Začiatok minulého roka sa niesol prípravou projektu dobrovoľnej vojenskej služby a vojenských záloh. Pilotný projekt mal byť spustený už minulý rok. Nestalo sa tak, prečo?
Je to jeden z projektov, o ktorom som si myslel, že budeme podstatne ďalej. Je tam veľa legislatívnych prekážok. Koncepcia aktívnych záložných síl a dobrovoľnej vojenskej služby bola schválená v decembri na kolégiu ministra. Som rád, že je teraz na stole, že je schválená. Musíme ju však rozpracovať do jednotlivých legislatívnych procesov, ktoré by som chcel potom najprv neoficiálne prekonzultovať s lídrami klasických politických strán a samozrejme potom rozpracovať do konkrétnych opatrení.

Kedy budú tieto legislatívne úpravy hotové?
Domnievam sa, že v druhej polovici budúceho roka. Myslel som si, že to pôjde trochu rýchlejšie.

Na čom je postavená koncepcia?
Je postavená tak, že vycvičíme určitú skupinu ľudí a z tejto skupiny budeme čerpať pri napĺňaní ozbrojených síl. V prvom rade to budú tí, ktorí budú spĺňať vekové, vzdelanostné a iné podmienky. A zvyšných chceme, aby boli v "standby" pozícii a vedeli sme ich využiť pri určitých krízových situáciách. Hlavne v rámci domáceho krízového manažmentu. Získame tým aj prehľad. Dnes, keby ste pozreli zoznamy ľudí, ktoré majú starostovia, zistíte, že koľko ľudí z tých zoznamov nebýva na trvalom bydlisku, neviete aký majú zdravotný stav, na čo ich môžete použiť, neviete aké majú vzdelanie. Na toto má slúžiť dobrovoľná vojenská služba.

Ako chcete motivovať ľudí, aby absolvovali dobrovoľnú vojenskú službu?
S niektorými kolegami ministrami som sa už o tejto téme rozprávali a tých variant je viacej. Sú z oblasti sociálnych vecí, z oblastí, ktoré spadajú pod ministerstvo financií ako daňové úľavy, rôzne bonusy. Samozrejme, musíme sa baviť aj o tom, že keď pôjde niekto na základný výcvik, ako budeme refundovať týchto ľudí napríklad v prípade súkromných podnikateľov. To znamená musíme vyriešiť nielen motiváciu ľudí, ale aj prípadných zamestnávateľov zo súkromného sektora a tam je veľa problémov. Na ministerstve pracuje už rok tím ľudí, ktorý sa borí s množstvom takýchto otázok.

Rokovali ste už o tomto projekte aj s opozíciou?
Ja som už so svojimi kolegami zo štandardných politických strán rokoval. V zásade sme si formálne podali ruku, že toto nie je otázka politiky alebo vytĺkanie nejakého politického kapitálu, že je to téma, ktorá ich zaujíma a sú ochotní sa zhovárať, keď predložíme jasnú koncepciu. Uvedomujem si, že je to projekt, ktorý musí byť prijatý väčším konsenzom, aby pre prípadné ďalšie vlády bol prijateľný a aby v ňom pokračovali.

Aké sú ďalšie plány ministerstva na rok 2014?
Budeme pokračovať v transparentných verejných súťažiach, v rámci ktorých chceme obstarať predovšetkým akvizície, na ktoré v uplynulých rokoch neboli peniaze. Pripravili sme aj novelu zákona o štátnej službe vojakov o ktorej sa teraz diskutuje. Podmienky v tejto novele chceme nastaviť tak, aby príslušníci ozbrojených síl boli motivovaní zostať v služobnom pomere čo najdlhšiu dobu a aby nám neodchádzal skúsený a vysokopostavený personál. V niektorých prípadoch pôjde o stabilizáciu reálne potrebných príplatkov a naopak o redukciu tých zložiek služobného príjmu, ktoré sa za ostatných 20 rokov rozvíjali nekoncepčne. Ako som už povedal, v súčasnosti prebieha ešte diskusia.

Ako vyzerá pôsobenie slovenských vojakov v zahraničných misiách v roku 2014?
Čo sa týka zahraničných operácií a misií, aj tu postupujeme v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sme sa zaviazali k účasti našich vojakov v medzinárodných operáciách pod vedením NATO, EÚ a OSN. Z hľadiska našej účasti aj naďalej zostáva najvýraznejšou operácia ISAF v Afganistane, kde naši vojaci odviedli kus dobrej práce. Treba však povedať, že spolu s ostatnými členskými krajinami NATO sme sa počas summitu v Chicagu zaviazali zapojiť aj do novej misie nebojového charakteru. O konkrétnych počtoch a úlohách, ktoré budú naše jednotky plniť po roku 2014 sa zatiaľ nerozhodlo.