Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
V nasledujúcom období bude potrebné zlepšiť implementáciu legislatívy a politík v oblasti adaptácie, vrátane dôsledného vymáhania práva a posilnenia kontrolných mechanizmov.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) Stratégiu adaptácie SR na zmenu klímy do roku 2040 s výhľadom do roku 2050. Víziou je, aby Slovensko do roku 2050 posilnilo svoju odolnosť voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. Komunity, podnikateľské subjekty a ľudia budú mať podľa MŽP dostatočné možnosti prispôsobiť sa, prírodné ekosystémy budú chránené a inovatívna ekonomika stimulovaná, vyplýva zo stratégie.
„Ak chceme chrániť seba, životné prostredie aj hospodárstvo pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, musíme sa adaptovať. Politické rozhodnutia sa musia prijímať aj napriek neistote, ktorú zmena klímy prináša - práve schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty je základom zodpovedného riadenia rizík,“ skonštatoval envirorezort. Je podľa neho nevyhnutné posilniť systémový prístup k adaptácii na všetkých úrovniach riadenia.
V nasledujúcom období bude potrebné zlepšiť implementáciu legislatívy a politík v oblasti adaptácie, vrátane dôsledného vymáhania práva a posilnenia kontrolných mechanizmov. Ďalej by sa mala posilniť transparentnosť a participácia verejnosti, ktorá musí byť vnímaná ako rovnocenný partner, priblížilo MŽP. Pokračuje, že sa tiež musí budovať efektívny systém zberu, spracovania a zdieľania údajov založený na princípe otvorených dát a využívajúci najnovšie poznatky výskumu.
Cieľom tiež má byť zvyšovanie vzdelania a povedomia obyvateľov s dôrazom na ich aktívnu účasť pri navrhovaní a realizácii riešení. Ministerstvo tvrdí, že sa treba venovať aj stabilnému a multizdrojovému systému financovania, ktorý mobilizuje európske, národné aj súkromné finančné prostriedky. „Adaptácia bude stáť na kľúčových zásadách, ktorými sú: spravodlivá a primeraná transformácia, vedecky podložené rozhodovanie, začlenenie zmeny klímy do všetkých politík, predchádzanie nevhodnej adaptácii, účinné riadenie a koordinácia,“ uviedol rezort.
To, aby Slovensko posilnilo do roku 2050 svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy, si vyžaduje zmenu prístupu. Má sa prejsť od reaktívneho riešenia problémov k proaktívnemu a inovatívnemu plánovaniu, ktoré bude súčasne prínosom pre hospodárstvo, zdravie obyvateľstva aj kvalitu života na Slovensku, doplnilo MŽP.
„Ak chceme chrániť seba, životné prostredie aj hospodárstvo pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, musíme sa adaptovať. Politické rozhodnutia sa musia prijímať aj napriek neistote, ktorú zmena klímy prináša - práve schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty je základom zodpovedného riadenia rizík,“ skonštatoval envirorezort. Je podľa neho nevyhnutné posilniť systémový prístup k adaptácii na všetkých úrovniach riadenia.
V nasledujúcom období bude potrebné zlepšiť implementáciu legislatívy a politík v oblasti adaptácie, vrátane dôsledného vymáhania práva a posilnenia kontrolných mechanizmov. Ďalej by sa mala posilniť transparentnosť a participácia verejnosti, ktorá musí byť vnímaná ako rovnocenný partner, priblížilo MŽP. Pokračuje, že sa tiež musí budovať efektívny systém zberu, spracovania a zdieľania údajov založený na princípe otvorených dát a využívajúci najnovšie poznatky výskumu.
Cieľom tiež má byť zvyšovanie vzdelania a povedomia obyvateľov s dôrazom na ich aktívnu účasť pri navrhovaní a realizácii riešení. Ministerstvo tvrdí, že sa treba venovať aj stabilnému a multizdrojovému systému financovania, ktorý mobilizuje európske, národné aj súkromné finančné prostriedky. „Adaptácia bude stáť na kľúčových zásadách, ktorými sú: spravodlivá a primeraná transformácia, vedecky podložené rozhodovanie, začlenenie zmeny klímy do všetkých politík, predchádzanie nevhodnej adaptácii, účinné riadenie a koordinácia,“ uviedol rezort.
To, aby Slovensko posilnilo do roku 2050 svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy, si vyžaduje zmenu prístupu. Má sa prejsť od reaktívneho riešenia problémov k proaktívnemu a inovatívnemu plánovaniu, ktoré bude súčasne prínosom pre hospodárstvo, zdravie obyvateľstva aj kvalitu života na Slovensku, doplnilo MŽP.
