FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ministerstvo začína systematicky zbierať relevantné údaje od škôl o tom, ako konkrétne financie na podporné tímy a pedagogických asistentov využili.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 10. januára (TASR) - Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR ubezpečilo, že financovanie podporných opatrení je zabezpečené v primeranom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. Reagovalo tak na obavy analytika Centra vzdelávacích analýz (CVA) Michala Rehúša. Ako spomenulo, financovanie podporných opatrení ukotvilo priamo v zákone, aby sa táto oblasť riešila systematicky, predvídateľne a dlhodobo.
„Financovanie podporných opatrení je zabezpečené v primeranom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. A to napriek tomu, že veľká časť bola do minulého roka z rozhodnutia predchádzajúcich vlád nesystémovo platená z európskych zdrojov, ktoré ministerstvo muselo postupne nahradiť štátnym rozpočtom. A to v čase konsolidácie,“ uviedli pre TASR z odboru komunikácie a marketingu rezortu.
Podotkli, že ministerstvo si váži prácu analytikov. Verejná diskusia o inkluzívnom vzdelávaní však podľa nich musí byť postavená na dátach, nie na dojmoch.
Práve preto ministerstvo financovanie podporných opatrení ukotvilo priamo v zákone. Z rezortu zároveň poukázali, že na školské podporné tímy a pedagogických asistentov sa v súčasnosti vynakladajú stovky miliónov eur ročne, no Slovensko doteraz nemalo vytvorený funkčný systém hodnotenia, ako efektívne sa tieto prostriedky využívajú. „Cieľom ministerstva preto nie je len samotné financovanie, ale jeho adresnosť a čo najvyššia protihodnota pre dieťa, školu aj celý systém,“ uviedli.
Ministerstvo preto začína systematicky zbierať relevantné údaje od škôl o tom, ako konkrétne financie na podporné tímy a pedagogických asistentov využili. „Viaceré výskumy totiž potvrdzujú, že neefektívne nastavené alebo nesprávne zapájanie pedagogických asistentov nevedie k zlepšeniu vývinu ani výkonnosti detí,“ doplnili. Aj z tohto dôvodu podľa nich nová schválená legislatíva presnejšie definuje, čo je podporné opatrenie, ako sa prideľuje a aký má mať konkrétny cieľ. Ako avizovali, následne budú priebežne vyhodnocovať, aký reálny vplyv majú tieto opatrenia na zlepšenie výkonnosti a pozornosti dieťaťa.
„Financovanie podporných opatrení je explicitnou súčasťou balíka legislatívnych zmien, pričom táto konkrétna úprava už platí od 1. januára 2026. Je teda zrejmé, že nejde o okrajovú tému, ale o jednu z kľúčových priorít ministerstva školstva, ktorú rezort rieši systémovo, dlhodobo a s dôrazom na výsledky pre deti,“ dodali z rezortu.
Rehúš vyjadril obavy v súvislosti so zmenou prideľovania finančných prostriedkov na realizáciu podporných opatrení v tomto roku. Kritizoval, že ministerstvo školstva to nespomenulo medzi významnými zmenami. Taktiež, že tohtoročný rozpočet nepočíta so žiadnym zásadným zvyšovaním peňazí na podporu detí a mladých ľudí. Skutočné spustenie inkluzívneho vzdelávania považuje za svoju najvyššiu prioritu na tento rok.
„Financovanie podporných opatrení je zabezpečené v primeranom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. A to napriek tomu, že veľká časť bola do minulého roka z rozhodnutia predchádzajúcich vlád nesystémovo platená z európskych zdrojov, ktoré ministerstvo muselo postupne nahradiť štátnym rozpočtom. A to v čase konsolidácie,“ uviedli pre TASR z odboru komunikácie a marketingu rezortu.
Podotkli, že ministerstvo si váži prácu analytikov. Verejná diskusia o inkluzívnom vzdelávaní však podľa nich musí byť postavená na dátach, nie na dojmoch.
Práve preto ministerstvo financovanie podporných opatrení ukotvilo priamo v zákone. Z rezortu zároveň poukázali, že na školské podporné tímy a pedagogických asistentov sa v súčasnosti vynakladajú stovky miliónov eur ročne, no Slovensko doteraz nemalo vytvorený funkčný systém hodnotenia, ako efektívne sa tieto prostriedky využívajú. „Cieľom ministerstva preto nie je len samotné financovanie, ale jeho adresnosť a čo najvyššia protihodnota pre dieťa, školu aj celý systém,“ uviedli.
Ministerstvo preto začína systematicky zbierať relevantné údaje od škôl o tom, ako konkrétne financie na podporné tímy a pedagogických asistentov využili. „Viaceré výskumy totiž potvrdzujú, že neefektívne nastavené alebo nesprávne zapájanie pedagogických asistentov nevedie k zlepšeniu vývinu ani výkonnosti detí,“ doplnili. Aj z tohto dôvodu podľa nich nová schválená legislatíva presnejšie definuje, čo je podporné opatrenie, ako sa prideľuje a aký má mať konkrétny cieľ. Ako avizovali, následne budú priebežne vyhodnocovať, aký reálny vplyv majú tieto opatrenia na zlepšenie výkonnosti a pozornosti dieťaťa.
„Financovanie podporných opatrení je explicitnou súčasťou balíka legislatívnych zmien, pričom táto konkrétna úprava už platí od 1. januára 2026. Je teda zrejmé, že nejde o okrajovú tému, ale o jednu z kľúčových priorít ministerstva školstva, ktorú rezort rieši systémovo, dlhodobo a s dôrazom na výsledky pre deti,“ dodali z rezortu.
Rehúš vyjadril obavy v súvislosti so zmenou prideľovania finančných prostriedkov na realizáciu podporných opatrení v tomto roku. Kritizoval, že ministerstvo školstva to nespomenulo medzi významnými zmenami. Taktiež, že tohtoročný rozpočet nepočíta so žiadnym zásadným zvyšovaním peňazí na podporu detí a mladých ľudí. Skutočné spustenie inkluzívneho vzdelávania považuje za svoju najvyššiu prioritu na tento rok.
