Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ako Neumann doplnil, súčasná právna úprava vznikla v roku 1991 a nezodpovedá dnešnej dobe.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Ministerstvo vnútra chce modernizovať starú právnu úpravu v zákone o verejných kultúrnych podujatiach. Od novely zákona si sľubuje posilnenie bezpečnosti podujatí. TASR o tom informoval hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
„Verejné kultúrne podujatia sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Dnes máme koncerty, festivaly či mestské slávnosti, na ktorých sa v rovnakom čase stretávajú tisíce až desaťtisíce ľudí. Bezpečnosť takýchto podujatí nemôže byť postavená iba na oznamovacej povinnosti organizátora. Nechceme kultúrne akcie obmedzovať, ale nastaviť pravidlá tak, aby zodpovedali ich veľkosti a miere rizika, a aby všetci, ktorí sa na ich zabezpečení podieľajú, vedeli, aké majú povinnosti a kompetencie. Zároveň vytvárame podmienky, aby sa ľudia mohli na podujatiach cítiť bezpečne,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Michal Kaliňák.
Ako Neumann doplnil, súčasná právna úprava vznikla v roku 1991 a nezodpovedá dnešnej dobe. Navrhovaná novela zákona by určila dva typy verejných kultúrnych podujatí. Boli by to bežné podujatia a podujatia s osobitným režimom. „Za podujatie s osobitným režimom sa bude považovať podujatie, pri ktorom sa predpokladá účasť najmenej päťtisíc ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste, prípadne aj podujatie s nižším počtom účastníkov, ak to odôvodňujú konkrétne bezpečnostné okolnosti. Pri podujatiach s osobitným režimom bude zároveň povinnosť odbornej analýzy bezpečnostných rizík. Jej úlohou bude identifikovať možné hrozby, posúdiť ich pravdepodobnosť a následky a navrhnúť preventívne opatrenia aj postup pri mimoriadnej situácii,“ vysvetlil hovorca.
Návrh by zaviedol aj inštitút bezpečnostného manažéra - odborne spôsobilú osobu zodpovednú za plánovanie, koordináciu a riadenie bezpečnostných opatrení.
„Posilní sa tiež koordinácia medzi jednotlivými aktérmi. Zavedením koordinačného orgánu sa vytvára formálny mechanizmus spolupráce medzi organizátorom, obcou, Policajným zborom, Hasičským a záchranným zborom, poskytovateľmi zdravotnej záchrannej služby a ďalšími dotknutými subjektmi. Cieľom je zabezpečiť jednotné posúdenie bezpečnostných rizík, koordináciu prípravy podujatia a prijatie primeraných bezpečnostných opatrení pred jeho začatím aj počas podujatia,“ uviedol Neumann.
Jasnejšie by sa mali upraviť aj kompetencie obce a ďalších orgánov verejnej moci. „Prerušenie alebo zákaz podujatia má zostať krajným riešením pre prípady závažného porušenia zákonných povinností alebo bezprostredného ohrozenia života, zdravia, majetku či verejného poriadku,“ poukázal hovorca. Súčasťou návrhu je aj modernizácia sankčného systému.
„Chceme, aby sa bezpečnosť neriešila až v momente, keď nastane problém. Nový systém má priniesť prevenciu, odborné posúdenie rizík a lepšiu spoluprácu všetkých, ktorí môžu bezpečnosť návštevníkov ovplyvniť. Zároveň musí zostať zachovaný priestor pre organizovanie kultúrnych podujatí bez zbytočnej administratívnej záťaže,“ doplnil Kaliňák.
„Verejné kultúrne podujatia sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Dnes máme koncerty, festivaly či mestské slávnosti, na ktorých sa v rovnakom čase stretávajú tisíce až desaťtisíce ľudí. Bezpečnosť takýchto podujatí nemôže byť postavená iba na oznamovacej povinnosti organizátora. Nechceme kultúrne akcie obmedzovať, ale nastaviť pravidlá tak, aby zodpovedali ich veľkosti a miere rizika, a aby všetci, ktorí sa na ich zabezpečení podieľajú, vedeli, aké majú povinnosti a kompetencie. Zároveň vytvárame podmienky, aby sa ľudia mohli na podujatiach cítiť bezpečne,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Michal Kaliňák.
Ako Neumann doplnil, súčasná právna úprava vznikla v roku 1991 a nezodpovedá dnešnej dobe. Navrhovaná novela zákona by určila dva typy verejných kultúrnych podujatí. Boli by to bežné podujatia a podujatia s osobitným režimom. „Za podujatie s osobitným režimom sa bude považovať podujatie, pri ktorom sa predpokladá účasť najmenej päťtisíc ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste, prípadne aj podujatie s nižším počtom účastníkov, ak to odôvodňujú konkrétne bezpečnostné okolnosti. Pri podujatiach s osobitným režimom bude zároveň povinnosť odbornej analýzy bezpečnostných rizík. Jej úlohou bude identifikovať možné hrozby, posúdiť ich pravdepodobnosť a následky a navrhnúť preventívne opatrenia aj postup pri mimoriadnej situácii,“ vysvetlil hovorca.
Návrh by zaviedol aj inštitút bezpečnostného manažéra - odborne spôsobilú osobu zodpovednú za plánovanie, koordináciu a riadenie bezpečnostných opatrení.
„Posilní sa tiež koordinácia medzi jednotlivými aktérmi. Zavedením koordinačného orgánu sa vytvára formálny mechanizmus spolupráce medzi organizátorom, obcou, Policajným zborom, Hasičským a záchranným zborom, poskytovateľmi zdravotnej záchrannej služby a ďalšími dotknutými subjektmi. Cieľom je zabezpečiť jednotné posúdenie bezpečnostných rizík, koordináciu prípravy podujatia a prijatie primeraných bezpečnostných opatrení pred jeho začatím aj počas podujatia,“ uviedol Neumann.
Jasnejšie by sa mali upraviť aj kompetencie obce a ďalších orgánov verejnej moci. „Prerušenie alebo zákaz podujatia má zostať krajným riešením pre prípady závažného porušenia zákonných povinností alebo bezprostredného ohrozenia života, zdravia, majetku či verejného poriadku,“ poukázal hovorca. Súčasťou návrhu je aj modernizácia sankčného systému.
„Chceme, aby sa bezpečnosť neriešila až v momente, keď nastane problém. Nový systém má priniesť prevenciu, odborné posúdenie rizík a lepšiu spoluprácu všetkých, ktorí môžu bezpečnosť návštevníkov ovplyvniť. Zároveň musí zostať zachovaný priestor pre organizovanie kultúrnych podujatí bez zbytočnej administratívnej záťaže,“ doplnil Kaliňák.
