Bratislava 21. januára (TASR) - Slovensko počas vlaňajších rokovaní na tému klimatických zmien zdôrazňovalo, že prechod ku klimatickej neutralite musí byť sociálne spravodlivý, nesmie ohroziť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a musí rešpektovať právo každého členského štátu na svoj energetický mix. Vyplýva to z hodnotenia priorít zahraničnej a európskej politiky z dielne Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.

"V roku 2019 sa téma klimatických zmien dostala do centra politickej pozornosti. Slovensko sa na Európskej rade v júni 2019 prihlásilo k ambicióznemu cieľu dosiahnutia klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Tento cieľ Európska rada v decembri 2019 schválila, keďže sa však jeden členský štát nemohol zaviazať k implementácii tohto cieľa, Európska rada sa k téme opäť vráti v júni 2020," uviedlo ministerstvo.

Technologickú neutralitu a reflektovanie dekarbonizačného významu jadrovej energie bude podľa MZVaEZ Slovensko aj naďalej presadzovať a zároveň bude spolupracovať na naplnení cieľov Európskej únie pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie.

Slovensko svoje aktivity v klimatickej oblasti predstavilo aj na Klimatickom samite OSN v septembri 2019, kde vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová. "Svoje úsilie v boji s klimatickými zmenami sme zvýšili aj prostredníctvom finančných príspevkov, v roku 2019 prispelo Slovensko do Zvereneckého fondu Medzinárodného panela pre klimatické zmeny (IPCC) sumou 100.000 eur a historicky prvýkrát prispelo v roku 2019 aj do Zeleného klimatického fondu OSN sumou 2 milióny USD (približne 1,8 milióna eur). SR bude tiež venovať pozornosť téme klimatických zmien v kontexte ľudských práv," dodalo ministerstvo.