Bratislava 18. októbra (TASR) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR naďalej pracuje na štandardoch v oblasti prevencie aj liečby. Spolu s odborným tímom sa snaží garant národného projektu Štandardných diagnostických a terapeutických prístupov Jozef Šuvada zadefinovať cestu pacienta celým systémom liečenia. Aktuálne je vo finálnej fáze podľa jeho slov viac ako 280 štandardov, v procese schvaľovania komisiou MZ je v súčasnosti 54 štandardov. Väčšina by mala byť schválená buď koncom tohto, alebo začiatkom budúceho roka.

Pre rezort sú najdôležitejšie oblasti prevencia onkologických a infektologických ochorení, prevencia kardiovaskulárnych a endokrinologicko-metabolických ochorení, neurologických, psychiatrických a pľúcnych ochorení, ako priblížila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) v piatok na tlačovej konferencii.

Štandardy vytvára MZ spolu s odborníkmi z praxe. Cieľom je podľa Kalavskej zadefinovať štandard a poskytovať na základe neho kvalitnú zdravotnú starostlivosť. "Myslím si, že na Slovensku sa rozprávame o nároku pacienta, kto, čo a kedy dostal. Tento nárok presne zadefinuje štandard, v akom čase, kde a čo má pacient dostať. Aby pacient s danou diagnózou bol rovnakými diagnostickými a terapeutickými metódami diagnostikovaný a liečený v každom kúte Slovenska," vysvetlila ministerka.

Štátny tajomník MZ SR Stanislav Špánik hovorí, že štandardy v prevencii sú mimoriadne dôležité, lebo sú lacnejšie a efektívnejšie ako následná liečba ochorení. "Najďalej sme v prevencii onkologických ochorení. Primárne sa v rámci prevencie sústredíme na to, aby to nádorové ochorenie nevzniklo. Potom máme sekundárnu prevenciu, a to je práve špeciálna prevencia, takzvaný skríning," uviedol Špánik. V prípade skríningu sa snažia diagnostikovať ochorenie v čo najvčasnejšom, bezpríznakovom štádiu.

Špánik pripomína, že štandardy sú dôležité nielen pre zdravotných pracovníkov, ale aj pre pacientov, aby vedeli, aký majú nárok na diagnostické a terapeutické postupy. Taktiež to bude podkladom aj pre zdravotné poisťovne, aby vedeli, čo je štandardom, a zaplatili ho.

"Sme na spodných rebríčkoch prieskumov, čo sa týka veku dožitia, kvality života. Takže naším definitívnym cieľom je, aby Slováci žili dlhšie kvalitnejšie a v plnom zdraví," povedal Špánik.