FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Novela zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - O funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie by sa mohli uchádzať záujemcovia aj z prostredia mimo justície. Zvýšiť by sa mohli aj požiadavky a kvalifikačné kritériá na túto funkciu. Vyplýva to z novely zákona o Justičnej akadémii, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
„Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu. Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,“ uviedol rezort spravodlivosti, ktorý návrh predložil.
Rada Justičnej akadémie by sa mohla rozšíriť o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov (Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov). „Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca - prokurátor - advokát - notár), ktorú umožňuje vzájomné ‚uznávanie‘ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,“ vysvetlil rezort v dôvodovej správe.
Návrh upravuje aj finančný príspevok, ktorý by mal podporovať spoluprácu Justičnej akadémie a akademickej obce. Novela zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Zjednotiť sa má tiež prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním sa typy vzdelávacích aktivít majú doplniť o jazykové vzdelávanie a zahraničné stáže. „Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o Justičnej akadémii nezahŕňa tzv. justičných stážistov napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),“ uvádza sa v materiáli.
Zjednotiť by sa mala aj doterajšia úprava odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch na päť rokov.
„Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu. Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,“ uviedol rezort spravodlivosti, ktorý návrh predložil.
Rada Justičnej akadémie by sa mohla rozšíriť o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov (Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov). „Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca - prokurátor - advokát - notár), ktorú umožňuje vzájomné ‚uznávanie‘ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,“ vysvetlil rezort v dôvodovej správe.
Návrh upravuje aj finančný príspevok, ktorý by mal podporovať spoluprácu Justičnej akadémie a akademickej obce. Novela zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Zjednotiť sa má tiež prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním sa typy vzdelávacích aktivít majú doplniť o jazykové vzdelávanie a zahraničné stáže. „Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o Justičnej akadémii nezahŕňa tzv. justičných stážistov napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),“ uvádza sa v materiáli.
Zjednotiť by sa mala aj doterajšia úprava odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch na päť rokov.
