Bratislava 12. januára (TASR) - Pozitívom minulého roka bolo schválenie programu starostlivosti o Národný park Muránska planina. Ostáva však neisté, či sa hlucháňa podarí v jednej zo zón ochrániť. Pre TASR v súvislosti s hodnotením roka 2024 v oblasti životného prostredia to uviedol Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko. Za veľmi pozitívny a nečakaný krok označil hlasovanie za európske nariadenie o obnove prírody.

"Dobrou správou je aj zjednodušenie postupu na čistenie pasienkov s cennými biotopmi novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, čo môže pomôcť v horských oblastiach. No zmena nebola dotiahnutá do konca a nemyslela na regionálne rozdiely, tak tá istá novela môže uľahčením výrubu, naopak, poškodiť chránené územia v nížinách, kde je drevín na rozdiel od hôr nedostatok," skonštatoval Ridzoň.

Prácu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) však vníma ako nedostatočnú. Ridzoň pripomenul vyhadzovanie ľudí v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach. Poukázal aj na meškajúce zonácie. Envirorezort podľa organizácie taktiež nehľadal spôsoby, ako zmierniť dosahy problémových zmien na prírodu v prípade schválených noviel zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákona ochrane prírody a zmene stavebného zákona.

Ridzoň pokračoval, že ministerstvo neurobilo nič, aby sa vyhlo znefunkčneniu stráže prírody. Kritizoval, že v oblasti chýba dialóg s viacerými kľúčovými partnermi, pričom sa presadzujú neodborné postupy v ochrane prírody. "Stav ďalej zhoršuje aj personálna erózia v štátnej správe ochrany prírody, nielen v Štátnej ochrane prírody SR a národných parkoch," podotkol ochranár. Za negatívum považuje aj zastavenie výkupu súkromných pozemkov v národných parkoch z plánu obnovy.

Ridzoň v tomto roku ministerstvu životného prostredia odporúča dotiahnuť do konca zonáciu národných parkov. "Je konečne potrebné rozbehnúť praktickú ochranu prírody, starostlivosť o biotopy a vytvoriť podmienky, aby sa do nej mohli zapájať aj vlastníci pozemkov," povedal.

Rezort by mal podľa Ridzoňa pridať v príprave dokumentácií ochrany prírody a doriešiť rozpory pri konaní slovenských subjektov pri ochrane biotopov hlucháňa tak, aby sa Slovensko vyhlo pokute. "Je potrebné napraviť chyby pri unáhlených rozhodnutiach, ktoré prijalo ministerstvo napríklad pri podpore opatrení na ochranu stepných druhov. Ak ministerstvo chyby napraviť nechce, malo by prísť s iným riešením ako ochranu týchto najviac ohrozených druhov," skonštatoval.