Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pri pochvale je podľa nej vhodné oceniť nielen samotný výsledok, ale aj úsilie a pokrok, ktoré k nemu viedli.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Rodičia by pri prvých zlých známkach či školských neúspechoch detí nemali reagovať trestom, krikom ani ponižovaním. Dôležité je najprv zistiť príčinu neúspechu a hovoriť s dieťaťom o konkrétnej situácii, nie hodnotiť jeho vlastnosti. Pri dobrých výsledkoch by zas mali oceňovať nielen samotnú známku, ale aj snahu, vytrvalosť a pokrok dieťaťa. Pre TASR to uviedla Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.
Ako povedala, v prvom rade známky nehovoria o tom, aké dieťa je, ale ako sa mu darilo v určitej situácii. „Pri prvej zlej známke netreba hneď siahať po treste ani robiť závery o tom, že sa dieťa málo učí. Rodič sa môže najprv opýtať, čo sa stalo. Nerozumelo učivu? Pripravovalo sa, ale pri písomke spanikárilo alebo prípravu naozaj podcenilo? Podľa príčiny sa potom dá hľadať riešenie, prejsť si učivo ešte raz, zmeniť spôsob prípravy, rozdeliť učenie na menšie časti alebo sa dohodnúť, že nabudúce začne skôr,“ vysvetlila Knut.
„Jedna známka nehovorí, aké dieťa je. Hovorí iba o tom, ako zvládlo jednu konkrétnu situáciu. Neúspech patrí k učeniu a podstatné je, aby dieťa postupne získavalo skúsenosť, že sa z neho dá poučiť a niečo zmeniť,“ povedala Knut.
Rodičia by sa podľa nej mali vyhnúť najmä ponižovaniu, vyhrážkam a porovnávaniu dieťaťa s jeho okolím, súrodencami alebo spolužiakmi.
„To dieťaťu nepomôže, čo má nabudúce urobiť lepšie. Skôr to v ňom vytvorí pocit, že zlý výsledok znamená sklamanie rodičov alebo zlyhanie jeho samotného. Dôležitá je aj reakcia v prvých minútach, keď dieťa so zlou známkou príde. Ak vie, že ho čaká krik alebo dlhé vypočúvanie, môže sa časom snažiť známky zatajiť a problém sa bude riešiť ešte ťažšie. Pokojná reakcia neznamená, že rodič musí všetko schváliť. Môže povedať, že výsledok nie je dobrý a že očakáva väčšiu prípravu,“ skonštatovala Knut.
Pri pochvale je podľa nej vhodné oceniť nielen samotný výsledok, ale aj úsilie a pokrok, ktoré k nemu viedli. Rodič tak môže namiesto všeobecného konštatovania, že je dieťa šikovné, vyzdvihnúť napríklad jeho prípravu, vytrvalosť alebo zlepšenie oproti minulosti.
Ako povedala Knut, ísť po dobrom vysvedčení spolu na zmrzlinu alebo osláviť úspech je úplne v poriadku. „Určite však nie je dobré, aby v rodine vznikol pevný cenník, napríklad päť eur za jednotku, dve eurá za dvojku. Ak je každý dobrý výsledok spojený s materiálnou odmenou, tá sa môže postupne stať hlavným dôvodom, prečo sa dieťa snaží,“ dodala Knut.
Ako povedala, v prvom rade známky nehovoria o tom, aké dieťa je, ale ako sa mu darilo v určitej situácii. „Pri prvej zlej známke netreba hneď siahať po treste ani robiť závery o tom, že sa dieťa málo učí. Rodič sa môže najprv opýtať, čo sa stalo. Nerozumelo učivu? Pripravovalo sa, ale pri písomke spanikárilo alebo prípravu naozaj podcenilo? Podľa príčiny sa potom dá hľadať riešenie, prejsť si učivo ešte raz, zmeniť spôsob prípravy, rozdeliť učenie na menšie časti alebo sa dohodnúť, že nabudúce začne skôr,“ vysvetlila Knut.
„Jedna známka nehovorí, aké dieťa je. Hovorí iba o tom, ako zvládlo jednu konkrétnu situáciu. Neúspech patrí k učeniu a podstatné je, aby dieťa postupne získavalo skúsenosť, že sa z neho dá poučiť a niečo zmeniť,“ povedala Knut.
Rodičia by sa podľa nej mali vyhnúť najmä ponižovaniu, vyhrážkam a porovnávaniu dieťaťa s jeho okolím, súrodencami alebo spolužiakmi.
„To dieťaťu nepomôže, čo má nabudúce urobiť lepšie. Skôr to v ňom vytvorí pocit, že zlý výsledok znamená sklamanie rodičov alebo zlyhanie jeho samotného. Dôležitá je aj reakcia v prvých minútach, keď dieťa so zlou známkou príde. Ak vie, že ho čaká krik alebo dlhé vypočúvanie, môže sa časom snažiť známky zatajiť a problém sa bude riešiť ešte ťažšie. Pokojná reakcia neznamená, že rodič musí všetko schváliť. Môže povedať, že výsledok nie je dobrý a že očakáva väčšiu prípravu,“ skonštatovala Knut.
Pri pochvale je podľa nej vhodné oceniť nielen samotný výsledok, ale aj úsilie a pokrok, ktoré k nemu viedli. Rodič tak môže namiesto všeobecného konštatovania, že je dieťa šikovné, vyzdvihnúť napríklad jeho prípravu, vytrvalosť alebo zlepšenie oproti minulosti.
Ako povedala Knut, ísť po dobrom vysvedčení spolu na zmrzlinu alebo osláviť úspech je úplne v poriadku. „Určite však nie je dobré, aby v rodine vznikol pevný cenník, napríklad päť eur za jednotku, dve eurá za dvojku. Ak je každý dobrý výsledok spojený s materiálnou odmenou, tá sa môže postupne stať hlavným dôvodom, prečo sa dieťa snaží,“ dodala Knut.
