Bratislava 14. marca (TASR) – Spôsob rozhodovania o živote detí po rozpade rodiny sa navrhovanou legislatívnou zmenou z dielne rezortu spravodlivosti nezlepší. Nebudú ani naďalej chránené pred svojvôľou dospelých. Pre TASR to uviedol viceprezident a generálny manažér Rady pre práva dieťaťa (RPPD) Jozef Tinka v reakcii na navrhované zmeny v starostlivosti o deti po rozvode.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR navrhuje vznik tzv. spoločnej osobnej starostlivosti. Súd by o nej rozhodol v prípadoch, keď sa rodičia dohodnú. "Inštitút spoločnej starostlivosti iba legalizuje vôľu rodičov, ktorí aj po rozpade rodiny zostali rodičmi a záujem detí povýšili nad svoje vlastné ego. Doteraz totiž ani takýmto rodičom zákon neumožňoval starať sa o deti bez príkazu súdu, komu deti pridelí v rámci akoby rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov," povedal Tinka.

Rezort spravodlivosti deklaruje, že formy starostlivosti o dieťa (osobná starostlivosť jedného z rozvedených rodičov, striedavá osobná starostlivosť, spoločná osobná starostlivosť) sú si rovnocenné. "Už zo svojej podstaty nemôžu byť rovnocenné. Žiaľ, doterajšia prax je taká, že pri nezhode rodičov sa deťom obmedzuje kontakt s druhým rodičom podľa veľmi subjektívnych pocitov a predsudkov. Súťaží sa o lepšieho rodiča a dieťa v tom nie je dôležité. Napriek proklamáciám záujmu o najlepší záujem dieťaťa sa dieťa nevníma ako svojbytná entita s vlastnými potrebami a túžbami. Vždy sa stotožňuje so záujmami preferenčného rodiča," argumentuje viceprezident RPPD.

Zákon by mal byť podľa jeho slov vystavaný na prezumpcii spoločnej starostlivosti o deti. "Rodina si sama musí určovať pravidlá, podľa ktorých bude fungovať. Ak je v rodine nezhoda a nedá sa predpokladať, že rodičia sa budú navzájom rešpektovať, potom im treba určiť pravidlá tak, aby dieťa malo zachované vyvážené vzťahy s obidvomi rodičmi," podotkol. Osobnú starostlivosť jedného rodiča však považuje za situáciu, ku ktorej môže štát pristúpiť len skutočne výnimočne a aj to iba dočasne. "Teda do času, kým sa situácia nezlepší," argumentuje Tinka.

Navrhovaná právna úprava predstavuje podľa RPPD snahu upokojiť verejnosť a dobehnúť trendy vo svete. "Lenže tak ako rezort formuluje zmeny, nevidíme nijaký skutočný posun v myslení štátu. Najmä preto, lebo stále pracuje s pojmom zveriť dieťa a v rozpore s medzinárodnou praxou dieťa vníma ako objekt rodičovských práv a nie ako subjekt práv svojbytnej entity. Dieťa nie je majetok. Takýto pomýlený prístup, žiaľ, ani predkladaná novela neodstraňuje. Navyše ide o úpravu šitú horúcou ihlou a v praktickom ponímaní má nepatrný význam," vyhlásil Tinka.

"Snaha legislatívne podporiť autonómiu a flexibilitu rozvádzajúcich sa rodičov, ktorí v dobrej vôli vedia zabezpečiť starostlivosť o dieťa v súlade s jeho najlepším záujmom bez autoritatívneho výroku súdu, je vítaná, avšak reálny prínos ukáže až prax," uviedla pre TASR Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv (KVOP). Priblížila, že k danej problematike nemajú vytvorenú analýzu, a to s ohľadom na to, že ide o rozhodovanie súdu, ktoré nespadá do pôsobnosti ombudsmanky.

Novelu Civilného mimosporového poriadku, ktorého súčasťou sú aj zmeny v zákone o rodine, možno momentálne pripomienkovať. MS SR návrhom sleduje zvýšenie ochrany maloletých detí.