Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Na Slovensku príjem rodičov nepredstavuje zásadnú bariéru pri štúdiu detí na vysokej škole.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Na Slovensku príjem rodičov nepredstavuje zásadnú bariéru pri štúdiu detí na vysokej škole. Pravdepodobnosť štúdia rastie s príjmom rodičov, no rozdiely sú pri väčšine populácie relatívne malé. Výraznejší nárast nastáva až pri najvyšších príjmových skupinách. Kým z najchudobnejších rodín sa na vysokú školu dostane každé druhé dieťa, z priemerne zarábajúcich rodín je to 60 percent. Spomedzi piatich percent najbohatších rodín je to 90 percent, uviedla to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
V medzinárodnom porovnaní je nízky príjem rodičov na Slovensku výrazne menej limitujúcim faktorom pre vzdelanie ich detí než v iných rozvinutých krajinách. „Podstatný rozdiel v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu je viditeľný najmä u detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín. Šanca, že sa dieťa pochádzajúce z týchto pomerov dostane na vysokú školu, je výrazne vyššia na Slovensku než napríklad v USA, Írsku či Francúzsku. Kým v USA alebo napríklad v Írsku sa na vysokú školu dostane len každé tretie dieťa z najchudobnejších rodín, tak u nás je to približne polovica,“ uviedla RRZ.
Na vysoké školy nastupuje výrazne viac žien než mužov. Až 67 percent dievčat narodených medzi rokmi 1998 až 2000 študovalo na vysokej škole. V prípade chlapcov je tento podiel podľa RRZ 56 percent. Vo všetkých príjmových skupinách, s výnimkou dvoch najnižších, je podiel dievčat študujúcich na vysokých školách vyšší než podiel chlapcov. Tento rozdiel je podľa rady najviditeľnejší pri deťoch pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich domácností. Dve z troch dievčat pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich rodín navštevujú vysokú školu. V prípade chlapcov je na vysokej škole len každý druhý. Slovenské výsledky kopírujú trend z iných rozvinutých štátov, kde mladé ženy dosahujú v priemere vyššie vzdelanie než muži.
Podobne ako v prípade príjmovej medzigeneračnej mobility existujú výrazné regionálne rozdiely v dostupnosti vysokoškolského vzdelania. „Kým tri štvrtiny detí pochádzajúcich z Bratislavy či Košíc študujú na vysokej škole, tak v najmenej rozvinutých okresoch východného a južného Slovenska (Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár) pokračuje v štúdiu na vysokej škole menej ako polovica detí,“ spresnila RRZ. Výsledky vo vzdelávaní v zaostávajúcich okresoch ťahajú nadol najmä deti pochádzajúce z nízkopríjmových rodín.
Pravdepodobnosť štúdia je negatívne korelovaná s priemernou dlhodobou nezamestnanosťou v regióne. „V okresoch s historicky vyššou priemernou nezamestnanosťou pozorovanou v generácii rodičov je nižšia prevalencia vysokoškolského štúdia detí pochádzajúcich z prvej pätiny najmenej zarábajúcich rodín,“ doplnila RRZ.
Podľa výsledkov prieskumu EU-SILC, menej ako 15 percent detí, ktorých obaja rodičia majú iba nízke vzdelanie (základná škola alebo učňovské vzdelanie bez maturity), vyštuduje vysokú školu. Na druhej strane takmer 80 percent detí pochádzajúcich z rodín, kde obaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie, získa vysokoškolský titul.
V medzinárodnom porovnaní je nízky príjem rodičov na Slovensku výrazne menej limitujúcim faktorom pre vzdelanie ich detí než v iných rozvinutých krajinách. „Podstatný rozdiel v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu je viditeľný najmä u detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín. Šanca, že sa dieťa pochádzajúce z týchto pomerov dostane na vysokú školu, je výrazne vyššia na Slovensku než napríklad v USA, Írsku či Francúzsku. Kým v USA alebo napríklad v Írsku sa na vysokú školu dostane len každé tretie dieťa z najchudobnejších rodín, tak u nás je to približne polovica,“ uviedla RRZ.
Na vysoké školy nastupuje výrazne viac žien než mužov. Až 67 percent dievčat narodených medzi rokmi 1998 až 2000 študovalo na vysokej škole. V prípade chlapcov je tento podiel podľa RRZ 56 percent. Vo všetkých príjmových skupinách, s výnimkou dvoch najnižších, je podiel dievčat študujúcich na vysokých školách vyšší než podiel chlapcov. Tento rozdiel je podľa rady najviditeľnejší pri deťoch pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich domácností. Dve z troch dievčat pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich rodín navštevujú vysokú školu. V prípade chlapcov je na vysokej škole len každý druhý. Slovenské výsledky kopírujú trend z iných rozvinutých štátov, kde mladé ženy dosahujú v priemere vyššie vzdelanie než muži.
Podobne ako v prípade príjmovej medzigeneračnej mobility existujú výrazné regionálne rozdiely v dostupnosti vysokoškolského vzdelania. „Kým tri štvrtiny detí pochádzajúcich z Bratislavy či Košíc študujú na vysokej škole, tak v najmenej rozvinutých okresoch východného a južného Slovenska (Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár) pokračuje v štúdiu na vysokej škole menej ako polovica detí,“ spresnila RRZ. Výsledky vo vzdelávaní v zaostávajúcich okresoch ťahajú nadol najmä deti pochádzajúce z nízkopríjmových rodín.
Pravdepodobnosť štúdia je negatívne korelovaná s priemernou dlhodobou nezamestnanosťou v regióne. „V okresoch s historicky vyššou priemernou nezamestnanosťou pozorovanou v generácii rodičov je nižšia prevalencia vysokoškolského štúdia detí pochádzajúcich z prvej pätiny najmenej zarábajúcich rodín,“ doplnila RRZ.
Podľa výsledkov prieskumu EU-SILC, menej ako 15 percent detí, ktorých obaja rodičia majú iba nízke vzdelanie (základná škola alebo učňovské vzdelanie bez maturity), vyštuduje vysokú školu. Na druhej strane takmer 80 percent detí pochádzajúcich z rodín, kde obaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie, získa vysokoškolský titul.
