Brusel 17. februára (TASR) - Hlavy vlád a štátov 27 členských štátov Európskej únie chcú podmieniť prístup k financovaniu z dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 dodržiavaním princípov právneho štátu. Na tom však ešte stále nie je dohoda, podobne ako na konečnej verzii sedemročného rozpočtu Únie.

Uviedol v pondelok večer štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí František Ružička po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Naznačil, že rozpočtový summit EÚ, ktorý začne vo štvrtok (20.2), bude dlhý, ale je snaha dosiahnuť spravodlivý a vyrovnaný dlhodobý rozpočet, ktorý zohľadní staré aj nové politiky EÚ.

Na stole bol návrh, ktorý pripravil predseda Európskej rady Charles Michel a podľa Ružičku ho niektoré krajiny prijali s kritikou a ďalšie zas ocenili pokrok v niektorých kapitolách.

Michelov návrh sedemročného rozpočtu je vo výške 1,094 miliardy eur, čiže 1,074 % HDP 27-člennej EÚ. Európska komisia (EK) navrhla ako prahovú hodnotu 1,114 % HDP EÚ (1,134 mld. eur v stálych cenách z roku 2018), kým Európsky parlament žiada 1,3 % HDP EÚ.

"Slovensko zopakovalo a potvrdilo svoje priority, to znamená silná kohézna politika a rozvoj regiónov. Dôležité sú pritom nástroje na implementáciu týchto politík a takisto nástroje na flexibilitu medzi jednotlivými kapitolami. Dôležitá je aj spoločná poľnohospodárska politika a rozvoj vidieka, kde si myslíme, že ešte stále sú rezervy," povedal Ružička.

Podľa jeho slov vyrovnanie rozpočtových škrtov Slovensko vidí aj v určitom zvýšení centrálne riadených programov ako je napríklad Erasmus+ a dodal, že Rada ministrov rokovala v tejto súvislosti aj o takzvaných rabatoch, korekčných mechanizmoch, ktoré upravujú niektoré disproporcie eurorozpočtu.

"Dali sme pozitívny signál, že sme pripravení nachádzať a hľadať kompromis, hoci do cieľa je ešte niekoľko kôl a viacero prekážok. Ale chceme dohodu, musíme všetci bežať rovnakým smerom, zdolávať prekážky a nie ich podliezať či pridávať nové, a spoločne dobehnúť do cieľa," opísal Ružička súčasný stav rokovaní o viacročnom finančnom rámci.

Tlačová agentúra Reuters v tejto súvislosti upozornila na návrh dokumentu pripraveného na rokovania lídrov na rozpočtovom summite, podľa ktorého do eurorozpočtu bude zavedený režim kondicionality. To znamená, že čerpanie eurofondov bude naviazané na dodržiavanie princípov právneho štátu. Ide o nástroj, ktorý má riešiť "zjavné nedostatky pri správe vecí verejných" v členských štátoch EÚ.

V návrhu dokumentu sa spresňuje, že bude záležať na Európskej komisii aký nástroj pripraví a štáty EÚ by to následne mali prijať kvalifikovanou väčšinou hlasov. Reuters upozornil, že čistí prispievatelia do rozpočtu EÚ, napríklad Nemecko, to vnímajú ako oslabenie mechanizmu právneho štátu, lebo pôvodný návrh rátal s jednoduchou väčšinou členských krajín pre odobrenie alebo odmietnutie mechanizmu EK viažuceho eurofondy na princípy právneho štátu.

Ružička upozornil, že o tejto otázke stále prebiehajú diskusie, aj o tom aký má byť počet krajín, ktoré môžu odsúhlasiť nástroj eurokomisie. "Náš postoj je, že takýto nástroj je v poriadku, vieme ho aj podporiť, mal by však byť inkluzívny, rovnoprávny a rovnocenný pre všetky členské krajiny. A mal by byť aj v rukách členských krajín, aby sa nespolitizoval," vysvetlil slovenský diplomat.

Dodal, že ak sa takýto nástroj podarí nájsť, určite bude aj dohoda na tom ako hlasovať a prijímať rozhodnutia o kondicionalite. Ak teda v budúcnosti dôjde k situácii že v niektorom členskom štáte budú vážne porušené princípy právneho štátu.

"Summit bude dovtedy kým nedôjde ku konečnej dohode alebo kým sa nedohodneme na tom, že dohodu nemáme, ale je otvorený priestor na jej dosiahnutie v krátkom čase," odpovedal Ružička na otázku na aký dlhý summit sa treba pripraviť. Michel ktorý bude summitu predsedať, už dal najavo, že chce dohodu do konca týždňa, čo však viaceré diplomatické zdroje spochybnili a v kuloároch sa hovorí o ďalšom možnom summite v polovičke marca.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)