< sekcia Slovensko

Š. Adam: EÚ potrebuje reformu, aby sa ľudia neprikláňali k antisystému

Na snímke líder kandidátky strany Doma dobre do eurovolieb Štefan Adam. Foto: TASR/Jaroslav Novák

TASR prináša rozhovory s lídrami kandidátok v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu.

Bratislava 3. mája (TASR) - Líder kandidátky strany Doma dobre do eurovolieb Štefan Adam by chcel ako poslanec Európskeho parlamentu (EP) presadzovať záujmy slovenských poľnohospodárov a potravinárov. V rozhovore pre TASR tiež opisuje, ako môžu europoslanci kontrolovať využívanie agrodotácií a svoje zistenia ďalej postupovať európskym orgánom. Pokiaľ podľa Adama EÚ nepristúpi k reforme, jej občania sa môžu naďalej prikláňať k antisystémovým politikom.

-V čom môže EP a jeho poslanci pomôcť Slovensku?-

Europarlament je jednou z troch najdôležitejších inštitúcií EÚ, popri Európskej komisii (EK) a Rade EÚ má rovnaké kompetencie a právomoci ako Rada EÚ pri prijímaní právnych predpisov. Má tiež zodpovednosť v oblasti rozpočtu EÚ, keď schvaľuje tzv. viacročný finančný rámec. Nesie zodpovednosť aj v rovine kontroly, má kontrolné právomoci vo vzťahu k EK, zriaďuje vyšetrovacie výbory a skúma petície občanov.

-Chceli by ste pôsobiť vo Výbore EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Aké témy a kroky chcete iniciovať?-

V prvom rade chcem v tomto výbore obhajovať a presadzovať záujmy našich poľnohospodárov a potravinárov. V súčasnosti sa schvaľujú legislatívne predpisy, ktoré súvisia so Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) na roky 2021 až 2027 a súčasne sa rokuje aj o tzv. viacročnom finančnom rámci na rovnaké obdobie. Tieto dve agendy navzájom veľmi súvisia, pretože SPP tvorí významnú časť rozpočtu EÚ, je to zhruba na úrovni 30 percent. Z celkového rozpočtu pre SPP Slovensku prináležia 4,4 miliardy eur, čo je obrovská čiastka na to, aby sa náš rezort dokázal v nasledujúcom období posunúť výrazne dopredu. Ďalej sa chcem venovať téme dvojakej kvality potravín. Hoci parlament už túto smernicu schválil, stále obsahuje dostatok možností na to, aby výrobcovia v západnej Európe mohli produkovať potraviny dvojakej kvality. Treba tomu raz a navždy urobiť koniec, pretože to v Únii robí z nás Slovákov občanov druhej kategórie. Toto nemôžeme viac akceptovať. Ďalej sa chcem venovať téme posilňovania postavenia poľnohospodárov a potravinárov voči obchodným systémom, ako aj vyrovnávaniu agrárnych podpôr medzi starými a novými členskými krajinami. Podľa pôvodných prísľubov EK mali byť podpory vyrovnané už v období 2014-2020. Nedošlo k tomu, bude preto potrebné vyvinúť maximálne úsilie, aby sa tak stalo už v rámci nastávajúceho programového obdobia.

-Pôsobili ste ako štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka aj ako diplomat na stálom zastúpení v Bruseli na oddelení pre poľnohospodárstvo. Mali ste indície o probléme prideľovania agrodotácií už v tom čase? Ak áno, nebolo vhodné skôr zakročiť? -

Mali by ste mi bližšie konkretizovať, aké indície máte na mysli. Máme k dispozícii rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý je vytýčený európskou legislatívou a všetky členské štáty ju musia dodržiavať. Na Slovensku máme zároveň inštitúciu, ktorá zabezpečuje výkon tejto politiky, a tou je Pôdohospodárska platobná agentúra. Ona je predĺženou rukou EK na Slovensku pri rozdeľovaní dotácií ich žiadateľom.

-Niektorí europoslanci uviedli, že už od roku 2015 prichádzali podnety týkajúce sa Slovenska, napríklad s krížením žiadostí o dotácie. Nedalo sa to riešiť skôr?-

Problém s krížením pri prideľovaní dotácií nie je nový, ale existujú na to mechanizmy, akým spôsobom je možné toto kríženie riešiť. Môže sa napríklad stať, že niekto nevedome požiada o dotácie na tú istú plochu, alebo v mapách svoju výmeru zakreslí o niečo dlhšiu či širšiu, a zasiahne do parcely niekoho iného. Z pohľadu vyplácania dotácií je to potom problém, ale sú na to mechanizmy, ako tieto záležitosti vieme riešiť.



-Robí si teda Brusel svoju prácu dobre, keď tieto problémy vyplávali na povrch a spustili riadne vyšetrovanie a kontroly až po vražde novinára?-

Dôležitou súčasťou práce Európskeho parlamentu sú misie. Europoslanci prišli na Slovensko v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a tiež s prideľovaním agrodotácií. Pri týchto misiách sa europoslanci snažia získať čo najviac informácií na úrovni vlád, parlamentov, samosprávnych organizácií alebo občianskych združení. Ďalej ich spracovávajú do správ, ktoré ak poukazujú na vážne pochybenia, môžu vyústiť až do ďalšieho legislatívneho konania. Europoslancov na Slovensku zaujímala údajná korupcia, klientelizmus alebo nejasné pravidlá pri rozdeľovaní agrodotácií a ich zneužívanie organizovanými skupinami, ktoré na východe pôsobili. Predsedníčka výboru EP pre kontrolu rozpočtu po návrate z misie informovala listom komisára pre poľnohospodárstvo Phila Hogana o zistených skutočnostiach, podozrenia zo zneužívania agrodotácií postúpila tiež Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Na Slovensku sa realizuje niekoľko auditov Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI). Zistené informácie teda nezapadli prachom, ale boli ďalej využité.

-Do ktorej frakcie by ste mali záujem patriť?-

Strana Doma dobre sa orientuje smerom od stredu, doľava, preto by prvá voľba mohla padnúť na frakciu európskych socialistov a demokratov. Avšak kandidujem ako nezávislý kandidát na kandidátke strany Doma dobre, budem sa preto snažiť v rámci frakcií umiestniť tak, aby som dokázal presadiť čo najviac zo svojej agendy a pomôcť tak slovenským poľnohospodárom a potravinárom.

-Potrebuje EÚ reformu? Ak áno, akú a prečo?-

Určite áno. O potrebe reformy hovorí samotné spoločenstvo už dlhší čas. Musí vychádzať z problémov, ktoré najviac trápia občanov žijúcich v EÚ. Sú to otázky migrácie, terorizmu, kriminality a tiež neistota vyplývajúca z brexitu. Ten stále nie je doriešený, pritom bezprostredne ovplyvňuje aj životy mnohých Slovákov, ktorí žijú a pracujú vo Veľkej Británii. Ďalej sú to tiež otázky, ktoré sa týkajú sociálnej situácie. EÚ môžeme nazvať strojom na vyrovnávanie životnej úrovne medzi jednotlivými regiónmi. Realita je však bezútešná, keď množstvo mladých ľudí je nezamestnaných, jedno zo štyroch detí vyrastá v chudobe, pritom Európa je pokladaná za jeden z najbohatších kontinentov sveta. Čo sa týka migrácie, bude potrebné prijať veľmi zásadné opatrenia. V Európe je množstvo ľudí ilegálne, ktorí nie sú utečencami. Preto každý, kto nemá právo na pobyt v EÚ, by mal byť čo najskôr poslaný do svojej vlasti. Únia si už ďalšie zlyhania v tejto oblasti nemôže dovoliť a ochranou vonkajšej hranice musí celkom jednoznačne zamedziť nelegálnej migrácii. To sú otázky, ktoré ľudí v EÚ trápia a ich neriešenie ich vháňa do rúk rôznych nacionalistov či extrémistov. Pokiaľ ľudia nenachádzajú riešenia v systéme, tak ich hľadajú v antisystéme. Ten však nič nerieši. Prináša rozklad a pochybnosti. Skúsme si teda nastaviť pravidlá a systém. To pomôže tomu, aby sa ľudia neutiekali k antisystému.

-Ste za užšiu integráciu členských krajín? Mala by SR patriť do jadra únie?-

Som za hlbšiu integráciu v oblasti zahraničnej politiky, diplomacie, obrany alebo v bezpečnostných otázkach.

-Ktoré ďalšie krajiny by mali byť členmi Únie? Má sa Únia vôbec ešte rozširovať aj s ohľadom na možný brexit?-

Na ďalšie rozširovanie EÚ je potrebné sa pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Jednak si musíme povedať, kto sú možní adepti na vstup do EÚ a na druhej strane sa pozrieť na to, ako sú tieto štáty pripravené na vstup do EÚ z pohľadu ich ekonomickej kondície či budovania demokratických inštitúcií, ktoré sú potrebné pre napĺňanie demokratických princípov EÚ. V tejto chvíli sa javia ako najlepšie pripravené štáty západného Balkánu. Avšak samotná Únia hovorí o potrebe vnútornej reformy, čo si vyžaduje určitý čas, preto o rozširovaní EÚ nie je možné hovoriť z krátkodobého časového hľadiska.

-Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri eurovoľbách, keď väčšina Slovákov podľa prieskumov dôveruje európskym inštitúciám? A ako by sa to dalo zmeniť?-

V snahe túto situáciu zvrátiť sa stretávame s ľuďmi na rôznych predvolebných stretnutiach a mítingoch, kde s nimi veľmi intenzívne komunikujeme. Z dlhodobejšieho hľadiska je možné posilniť dôveru v EÚ prostredníctvom vzdelávacieho systému. Popri negatívnych stránkach a problémoch, ktoré Únia má, je treba hovoriť aj o pozitívach a tak viac motivovať ľudí k účasti v európskych voľbách. Vnímame a zapojili sme sa do kampane Tentoraz idem voliť, ktorú organizuje EP. Avšak nepovažujeme ju za dostatočnú na to, aby podnietila občanov k tomu, prečo by sa mali zúčastniť európskych volieb. EÚ sama zlyháva v tom, aby sa čo najviac priblížila k ľuďom v jednotlivých členských krajinách. Chýba im potom pocit identity alebo európskej príslušnosti k tomu, že popri svojom domove majú aj ďalší domov, ktorým je EÚ. Slovákom chýba stotožnenie sa s Úniou.

-Ako by ste vedeli zmeniť túto situáciu ako europoslanec?-

Naši súčasní europoslanci nie sú natoľko aktívni, ako sú europoslanci v západných krajinách. Málo chodia medzi občanov, vidíme ich len pred voľbami, ale práca europoslanca je prácou na 365 dní v roku a je potrebné agendu, ktorou sa konkrétny europoslanec zaoberá, viac približovať ľuďom. Poľnohospodárstvo, ktoré je mojou agendou, je nedeliteľnou súčasťou vidieka, chcel by som preto ako europoslanec veľmi často chodiť na vidiek a stretávať sa s ľuďmi žijúcimi mimo veľkých miest.

-Čo pozitívne priniesla EÚ za posledné obdobie občanom?-

Možnosť slobodného pohybu osôb v rámci Únie, naši ľudia môžu navštíviť ktorúkoľvek členskú krajinu EÚ bez toho, aby museli prechádzať pasovými kontrolami. Môžu žiť a pracovať v iných členských štátoch. Ďalším pozitívnym aspektom je vzdelanostná mobilita. Množstvo mladých ľudí žije a študuje na rôznych zahraničných univerzitách. Naskytajú sa nám obrovské možnosti aj v oblasti vedy a výskumu, kde momentálne pôsobím. Je to tiež otázka ďalšieho posilňovania demokratických inštitúcií a pozitívom sú aj voľný pohyb kapitálu a služieb.