Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Redhammer pripomenul, že ak chce spoločnosť kvalitné vysoké školy, sú potrebné aj adekvátne finančné prostriedky. Každá vysoká škola je zároveň zodpovedná kvalitu výučby.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Výskyt podvádzania na akademickej pôde bol menej častý tam, kde sa učitelia zameriavali na to, aby študenti učivo aj pochopili. Vyplýva to z prieskumu názorov študentov Akademická štvrťhodinka, ktorý zrealizovala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ).
Tam, kde učitelia používali metódy na lepšie pochopenie učiva, sa 23 percent respondentov stretlo s kupovaním záverečných či seminárnych prác. V tejto skupine respondentov sa stretlo tiež 11 percent s tým, že študenti odovzdali plagiáty.
Naopak, tam, kde len menšia časť učiteľov používala takéto metódy výučby, sa s kupovaním prác stretlo až 36 respondentov. S odovzdávaním plagiátov sa stretlo až 20 percent respondentov. "Ak učitelia vysvetľujú veci tak, že študenti tomu naozaj rozumejú, menej sa v takomto prostredí vyskytuje podvádzanie. Študenti majú väčší pocit spolupatričnosti k škole a páči sa im tam," vysvetlil predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.
Pripomenul, že ak chce spoločnosť kvalitné vysoké školy, sú potrebné aj adekvátne finančné prostriedky. Každá vysoká škola je zároveň zodpovedná kvalitu výučby. "Pri zabezpečení kvality musia školy zohľadniť aj potreby študentov, akceptovať ich názor. Preto sme sa študentov opýtali na ich názor na ich školu. Každej škole sme odovzdali balík informácií od študentov, čo si o vysokých školách myslia. Na budúci rok sa budeme škôl pýtať, čo s tým budú robiť," avizoval Redhammer.
Takmer 30 percent respondentov uviedlo, že ich učitelia neučili metódami, ktoré by študentom umožnilo lepšie pochopenie učiva pre život. To podľa koordinátorky analytického tímu SAAVŠ Renáty Hall súvisí s rozvojom pedagogických zručností pre vysokoškolské vzdelávanie. "Tento rozvoj v krajinách zabezpečujú centrá pre učenie a vyučovanie. Zamestnanci týchto centier patria k podpornému personálu, na čo sú potrebné prostriedky. Navrhovaný štátny rozpočet však vytvára tlak na vysoké školy takýchto ľudí prepúšťať," upozornila Hall.
Prieskum tiež ukázal, že učitelia sú kľúčoví pri príprave študentov na život. Až takmer 80 percent končiacich študentov, ktorých učitelia rozvíjali ich potenciál, sa cítilo pripravených na život. Naopak, rovnako sa cítilo len 40 percent respondentov, ktorí mali menšinu takýchto učiteľov. "Na rozvoj oboch týchto oblastí je potrebný dostatok financií, čo pripravovaný rozpočet nesľubuje. Študenti s pocitom menšej podpory môžu mať horší štart na trhu práce," dodal analytik SAAVŠ Peter Maňo.
Prieskum sa realizoval v máji na vzorke 20.000 študentov vrátane tých zahraničných a študentov so zdravotným znevýhodnením. V prieskume boli zastúpené všetky typy vysokých škôl. Prehľadné zobrazenie výsledkov prieskumu si školy či záujemci môžu pozrieť aj na stránke https://prieskum.saavs.sk/vysledky.
Tam, kde učitelia používali metódy na lepšie pochopenie učiva, sa 23 percent respondentov stretlo s kupovaním záverečných či seminárnych prác. V tejto skupine respondentov sa stretlo tiež 11 percent s tým, že študenti odovzdali plagiáty.
Naopak, tam, kde len menšia časť učiteľov používala takéto metódy výučby, sa s kupovaním prác stretlo až 36 respondentov. S odovzdávaním plagiátov sa stretlo až 20 percent respondentov. "Ak učitelia vysvetľujú veci tak, že študenti tomu naozaj rozumejú, menej sa v takomto prostredí vyskytuje podvádzanie. Študenti majú väčší pocit spolupatričnosti k škole a páči sa im tam," vysvetlil predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.
Pripomenul, že ak chce spoločnosť kvalitné vysoké školy, sú potrebné aj adekvátne finančné prostriedky. Každá vysoká škola je zároveň zodpovedná kvalitu výučby. "Pri zabezpečení kvality musia školy zohľadniť aj potreby študentov, akceptovať ich názor. Preto sme sa študentov opýtali na ich názor na ich školu. Každej škole sme odovzdali balík informácií od študentov, čo si o vysokých školách myslia. Na budúci rok sa budeme škôl pýtať, čo s tým budú robiť," avizoval Redhammer.
Takmer 30 percent respondentov uviedlo, že ich učitelia neučili metódami, ktoré by študentom umožnilo lepšie pochopenie učiva pre život. To podľa koordinátorky analytického tímu SAAVŠ Renáty Hall súvisí s rozvojom pedagogických zručností pre vysokoškolské vzdelávanie. "Tento rozvoj v krajinách zabezpečujú centrá pre učenie a vyučovanie. Zamestnanci týchto centier patria k podpornému personálu, na čo sú potrebné prostriedky. Navrhovaný štátny rozpočet však vytvára tlak na vysoké školy takýchto ľudí prepúšťať," upozornila Hall.
Prieskum tiež ukázal, že učitelia sú kľúčoví pri príprave študentov na život. Až takmer 80 percent končiacich študentov, ktorých učitelia rozvíjali ich potenciál, sa cítilo pripravených na život. Naopak, rovnako sa cítilo len 40 percent respondentov, ktorí mali menšinu takýchto učiteľov. "Na rozvoj oboch týchto oblastí je potrebný dostatok financií, čo pripravovaný rozpočet nesľubuje. Študenti s pocitom menšej podpory môžu mať horší štart na trhu práce," dodal analytik SAAVŠ Peter Maňo.
Prieskum sa realizoval v máji na vzorke 20.000 študentov vrátane tých zahraničných a študentov so zdravotným znevýhodnením. V prieskume boli zastúpené všetky typy vysokých škôl. Prehľadné zobrazenie výsledkov prieskumu si školy či záujemci môžu pozrieť aj na stránke https://prieskum.saavs.sk/vysledky.
