Bratislava 11. októbra (TASR) - Deň samizdatu, ktorý pripadá na 12. októbra, zaradili poslanci Národnej rady SR medzi slovenské pamätné dni v novembri 2020. Pripomína odvahu tých, ktorí v období komunistického totalitného režimu riskovali perzekúcie zo strany štátnej moci len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.

Vydávanie samizdatov sa totiž v socialistickom Československu posudzovalo ako protizákonná činnosť. Aj napriek tomu v období normalizácie, v rokoch 1970 - 1989, vychádzal slovenský samizdat v rozsahu minimálne 13 miliónov strán.

„Autori a šíritelia samizdatu čelili systematickému tlaku Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorý zahŕňal domové prehliadky a konfiškácie pripravovaných textov či archívov, výsluchy, sledovanie, fyzické ohrozenie života a súdne procesy alebo väzenie. Systematická perzekúcia zahŕňala aj profesijný odsun do robotníckych povolaní a vnútený exil na periférne oblasti. Najznámejší je prípad Ivana Polanského, ktorý bol v roku 1988 odsúdený na štyri roky nepodmienečne,“ uviedol pre TASR Pavol Hric, zakladateľ a riaditeľ košického Múzea obetí komunizmu (MOK).

Prvýkrát sa Deň samizdatu oficiálne pripomínal v roku 2021, pričom dátum 12. október odkazuje práve na udalosti z roku 1988. Pred 38 rokmi, 12. októbra 1988, podpísalo totiž 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského, ktorého 17. júna 1988 odsúdili za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.

Medzi známe prípady prenasledovania ľudí, ktorí šírili samizdaty, patrí aj kauza z roku 1981 známa ako „francúzsky kamión“. Za „pašovanie“ literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka.

Prostredníctvom samizdatu sa šírili texty autorov, ktorí mali zákaz verejne publikovať. V samizdate zverejňovali texty aj autori, ktorí odmietali publikovať v oficiálnych periodikách, kde bol priestor na umeleckú slobodu limitovaný oficiálnou ideológiou.

„Komunistická štátna cenzúra vyžadovala bezvýhradný súlad so socialistickým realizmom a likvidovala myšlienkovú pluralitu. Knihy nekonformných autorov boli sťahované z knižníc a ich mená vymazávané z učebníc, čím sa oficiálna kultúra pretvorila na monológ ideologických prázdnych fráz. Reakciou na cenzúru bol práve vznik samizdatu – nezávislej a slobodnej literatúry šírenej občianskou svojpomocou. Nedostupné knihy sa prepisovali na písacích strojoch a neskôr aj inými rozmnožovacími technikami,“ vysvetlil riaditeľ MOK.

Na vznik slovenského literárneho samizdatu mal výrazný vplyv český samizdat. V porovnaní s českým literárnym samizdatom na Slovensku zverejňovalo svoje texty v samizdate oveľa menej autorov, vychádzalo tu aj menej periodík či iných samizdatových tlačí. Na Slovensku bol viac zastúpený náboženský samizdat. Aktivisti katolíckeho disentu vydávali viac ako 20 samizdatových časopisov.

Prvé literárne samizdaty na Slovensku mali charakter literárnych zborníkov. Vychádzali pod názvami The Nace, Trinásta komnata, Hudba a Nace, Nacelle a Lesní speváci. Najvýznamnejšími predstaviteľmi košického samizdatu boli básnik Erik Groch a filozof Marcel Strýko. V 80. rokoch začal literárny samizdat vychádzať aj v Bratislave v rámci periodík Kontakt, K, Altamira, Fragment, Fragment K.

Český samizdat bol podľa Hrica bezpochyby rôznorodejší ako slovenský, čo súviselo aj s Chartou 77 a rôznymi neformálnymi iniciatívami. Neskorším výskumom slovenského samizdatu sa však podľa neho ukázalo, že aj na Slovensku to bola nezanedbateľná občianska aktivita.

„Najskôr vznikali rôzne knižné samizdaty, ale vrcholom samizdatovej tvorby boli periodické časopisy. Do ich tvorby bolo zapojených viacero skupín ľudí - redaktori, dopisovatelia, prepisovačky, tlačiari a zvlášť nebezpečná bola práca distribútorov. Na Slovensku bolo 30 až 40 samizdatových časopisov. K časopisom s najväčším nákladom môžeme zaradiť ZrNO (1500 kusov), Rodinné spoločenstvo (1300) a Náboženstvo a súčasnosť (1000). Bez ohľadu na náklad, každý jeden samizdat bol dôležitý. Historici odhadli, že slovenský samizdat v období normalizácie vychádzal minimálne v rozsahu 13 miliónov strán,“ zdôraznil Hric.

Samizdat podľa neho zohral v čase neslobody dôležitú úlohu, a preto Múzeum obetí komunizmu zriadilo knižnicu samizdatu, v ktorej sa konajú workshopy na túto tému.

„Koncom tohto mesiaca, 29. októbra 2026, otvorí naše múzeum v Univerzitnej knižnici v Bratislave výstavu s názvom Knižný samizdat, kde predstavíme 22 autorov a krátke ukážky z ich samizdatového diela. Zároveň sme pripravili publikáciu Knižný samizdat, ktorá umožní návštevníkom vrátiť sa k téme aj po skončení výstavy,“ uviedol pre TASR Hric.