Quantcast
< sekcia Slovensko

Samosprávy obmedzujú komunikáciu so štátom, vlajky stiahli na pol žrde

Na snímke slovenská vlajka stiahnutá na pol žrde pred mestským úradom v bratislavskej mestskej časti Ružinov počas štrajkovej pohotovosti Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo štvrtok 19. mája 2022. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Prerušiť, respektíve obmedziť, majú komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy na bezprostredne nevyhnutné obdobie.

Bratislava 19. mája (TASR) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) od štvrtka vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. Obce a mestá vyzvalo, aby napríklad prerušili či obmedzili komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy, zabezpečovali realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami zo štátu, či symbolicky stiahli pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde. Pre TASR to potvrdil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Dôvodom sú aktuálne návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý prístup štátu voči samosprávam. Mestá a obce ako súčasť štrajkovej pohotovosti majú účelne medializovať sociálno-ekonomické dosahy na miestnu územnú samosprávu. Taktiež zabezpečovať realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami poukazovanými štátom na tento výkon. "Teda v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách," poznamenal Kaliňák.

Do konca júna majú symbolicky stiahnuť pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde. Samosprávy majú prioritne financovať kľúčové kompetencie miestnej územnej samosprávy a financovať ostatné kompetencie v závislosti od disponibilných finančných prostriedkov.

Prerušiť, respektíve obmedziť, majú komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy na bezprostredne nevyhnutné obdobie. "Kým vláda SR neprejaví vôľu konštruktívne vyjednávať o výzvach a požiadavkách prijatých v uznesení 32. mimoriadneho snemu ZMOS," podotkol Kaliňák.

Na snímke slovenská vlajka stiahnutá na pol žrde pred mestským úradom v bratislavskej mestskej časti Ružinov pri príležitosti štrajkovej pohotovosti Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo štvrtok 19. mája 2022.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Zároveň potvrdil, že združenie bude pripravovať celoslovenský ostrý štrajk a v prípade nesplnenia požiadaviek ho po 30. júni aj vyhlási.

Starosta bratislavskej Rače Michal Drotován uviedol, že sa ich miestny úrad k tejto iniciatíve pripája. "Ak štát naďalej nebude brať samosprávy ako rovnocenného partnera, ale ako fackovacieho panáka, tak za služby, ktoré si od nás objednal štát a neplatí ich, náklady presunieme naspäť na Okresný úrad Bratislava a prestaneme ich zabezpečovať," uviedol.

Deklaruje, že sa to nebude týkať školstva či sociálnych vecí (tie bude zabezpečovať v plnom rozsahu), ale vybraných správnych konaní. "Aby reálny dopad na obyvateľov bol čo najmenší, ale dopad na štát, naopak, čo najväčší," vysvetlil.

Podporu ZMOS-u vyjadrilo aj Združenie samosprávnych krajov - SK8. K avizovanému štrajku sa plánuje pridať aj Únia miest Slovenska (ÚMS). "Aktuálne opatrenia zo strany štátu likvidujú samosprávy a berú im možnosť zodpovedne sa starať o svojich obyvateľov," uviedla pre TASR hovorkyňa únie Daniela Piršelová. Štát podľa ÚMS neberie samosprávy ako partnerov.

Žilina podporuje štrajkovú pohotovosť ZMOS


Mesto Žilina podporuje štrajkovú pohotovosť Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Pre TASR to vo štvrtok uviedol hovorca mesta Vladimír Miškovčík.

Samospráva sa aktuálne venuje analýze dosahov, ktoré by mohol priniesť návrh z dielne Ministerstva financií SR pre mesto. Opatrenia vlády prakticky uprostred rozpočtového roka sú podľa Miškovčíka dôkazom, že samosprávy dávno nie sú pre výkonnú moc partnerom.

Hovorca upozornil, že zmeny, ktoré významne ovplyvnia rozpočet mesta, neboli s nikým dopredu prekonzultované či zanalyzované. "Môžu mať pritom zásadný vplyv na rozsah a kvalitu služieb poskytovaných samosprávou. V kombinácii s inými výdavkami v súvislosti s prijatou legislatívou, energetickou krízou, vysokými cenami stavebných prác i materiálov vytvárajú mimoriadny ekonomický tlak na mestá i obce," skonštatoval.

Bratislava stiahla zástavu na pol žrde, s vyhlásením ÚMS sa stotožňuje


Bratislava vo štvrtok stiahla na budove magistrátu na Primaciálnom námestí svoju mestskú zástavu na pol žrde. Pridala sa tak k ďalším slovenským mestám a obciam, ktoré chcú aj týmto spôsobom vyjadriť nespokojnosť s aktuálnymi návrhmi z dielne rezortu financií, ale aj s dlhodobým prístupom štátu voči samosprávam.

Z hlavného mesta pre TASR potvrdili, že sa plne stotožňujú s vyhlásením Únie miest Slovenska (ÚMS), podľa ktorej štát svojimi opatreniami naďalej ukazuje, že mu nezáleží na fungovaní samospráv. Zástupcovia ÚMS budú preto v najbližších dňoch žiadať o stretnutie s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Chcú, aby sa postavila na stranu samospráv a pomohla ochrániť mestá a obce "pred ich likvidáciou zo strany štátu".

"Snažíme sa zvládnuť všetky náročné krízy, no bojovať popri tom ešte aj so štátom, ktorý má evidentne záujem samosprávy zlikvidovať, to je už nad naše sily. Sme svedkami najcentralistickejšej vlády v histórii Slovenska a autoritárskych praktík niektorých jej členov," vyhlásil prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) od štvrtka vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. Obce a mestá vyzvalo, aby napríklad prerušili či obmedzili komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy, zabezpečovali realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami zo štátu, či symbolicky stiahli pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde.

Žiar nad Hronom sa pridáva k štrajkovej pohotovosti ZMOS


Mesto Žiar nad Hronom sa pripája k štrajkovej pohotovosti Združenia miesta a obcí Slovenska (ZMOS). Jedným z konkrétnych krokov samosprávy v rámci štrajkovej pohotovosti bude i dočasné obmedzenie komunikácie s ústrednými orgánmi štátnej správy. Na sociálnej sieti o tom informuje primátor mesta Peter Antal.

"Aj mesto Žiar nad Hronom s nevôľou vníma návrhy ministerstva financií, ktoré sa negatívne dotknú rozpočtov obcí a miest v SR. Po dvoch rokoch zápasenia s dosahmi globálnej pandémie COVID-u sa dnes ťažko vyrovnávame s prudkým nárastom cien za odber elektrickej energie, nárastom stavebných materiálov či iných nákladov," uviedol Antal.

Mesto už na budove mestského úradu stiahlo vlajku mesta na pol žrde a v rámci štrajkovej pohotovosti bude prioritne financovať kľúčové kompetencie miestnej územnej samosprávy. Realizáciu prenesených kompetencií zabezpečí iba do obdobia, ktoré je finančne kryté štátnymi dotáciami. Na nevyhnutné obdobie tiež obmedzí komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy.



Viacerí bratislavskí starostovia označili návrhy vlády za nezodpovedné


Viacerí bratislavskí starostovia vnímajú aktuálne návrhy vlády za nezodpovedné a populistické, ktoré škodia samosprávam, a teda aj obyvateľom. Samosprávy však podľa nich aj počas pandémie či utečeneckej krízy z Ukrajiny potvrdili, že dokážu fungovať aj v náročných časoch a vedia na svoje plecia prevziať aj základné funkcie štátu, ktoré priamo nepatria do ich kompetencií a rozpočtov.

"Spomeňme si na to pri každej tlačovej konferencii, na ktorej sa tára o tom, že samosprávy žijú v nejakej divnej bubline bez pandémie, vojny, zdražovania či neistôt a že majú peňazí ako pliev. Nie je to pravda," vyhlásil Ján Hrčka, starosta počtom obyvateľov najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Tvrdí, že na rozdiel od populistov sa predsedovia samosprávnych krajov, primátori, starostovia, poslanci a úradníci postavili problémom čelom a od začiatku ich riešia.

Aj Petržalka sa zapojila do štrajkovej pohotovosti, ktorú do konca júna vyhlásilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Mestská časť pripomína, že ak by boli vládne návrhy v danej podobe a bez diskusie schválené aj poslancami v Národnej rade SR, samosprávam by takpovediac od večera do rána zobrali približne 500 miliónov eur bez toho, aby bolo jasné, ako majú samosprávy tento masívny výpadok príjmov bez oklieštenia základných služieb v školstve, údržbe, doprave, sociálnej oblasti či v zelených investíciách nahradiť.

Na archívnej snímke starosta mestskej časti Bratislava -Petržalka Ján Hrčka.
Foto: TASR Jakub Kotian


Starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice a šéf regionálneho združenia bratislavských mestských častí Jozef Krúpa uviedol, že vláda svojimi opatreniami znižuje príjmy miest a obcí, čím ohrozuje dostupnosť až rušenie služieb týkajúcich sa školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva. "Aj v súvislosti s nárastom cien energií vyjadrujeme nesúhlas," skonštatoval.

Starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová podotkla, že z roka na rok samosprávy viac doplácajú na služby, ktoré si u nich objednáva štát. "Rovnako ako na hospodárenie domácností, aj na nás vplýva drastické zdražovanie energií, stavebných materiálov, pohonných látok, potravín a tovarov vôbec," upozornila s tým, že aj napriek stále novým povinnostiam, musia byť rozpočty samospráv vyrovnané.

"Nežijeme na dlh a sme neustále pod prísnou verejnou kontrolou. Asi aj vďaka tomu vykazujeme lepšiu kondíciu a logicky vyplývajúcu vyššiu dôveru našich obyvateľov," uviedla starostka. Vládu však upozornila na to, že poľahky môže krachnúť aj to, čo ako tak ešte funguje.

Starosta Ružinova Martin Chren rovnako pripomenul, že za posledné tri roky boli samosprávy pevným bodom, o ktorý sa vláda mohla vždy oprieť, keď sa krajina ocitla v problémoch. "Boli sme tí, ktorí vždy podržali vláde aj ľuďom chrbát pri všetkých opatreniach. Existujú desiatky príkladov toho, kde samospráva zachraňovala vládu pri jej zlyhaniach," podotkol Chren na sociálnej sieti.



Zdôraznil, že nemá nič proti sociálnemu balíčku, ktorý v ťažkých časoch môže pomôcť ľuďom, zdôrazňuje však, že ho vláda nemôže platiť z cudzích peňazí. "Aj bežnej rodine bude jedno, že získa pár desiatok eur, ak zároveň obec bude musieť v októbri do konca roka zatvoriť škôlku, lebo nebude mať z čoho platiť jej prevádzku," odkázal Chren s tým, že ak zoberú samosprávam ďalšie milióny, bude to likvidačné.

Návrhy z dielne ministerstva financií, ktoré sa negatívne dotknú rozpočtov miest a obcí, vníma s nevôľou podľa vlastných slov aj starosta Podunajských Biskupíc Zoltán Pék. Presadzovaný daňový bonus, ktorý sa má kompenzovať znížením príjmu miest a obcí, považuje v aktuálnej situácii za neprijateľný. "Dlhodobý prístup k mestám a obciam zo strany štátu je neakceptovateľný," poznamenal Pék.


Primátor Šale: Štát vyberá peniaze zo samospráv ako z bankomatu


Mesto Šaľa sa pripojilo k Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS) a vo štvrtok vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. "Ak sa niečo neudeje do konca júna, tak sme pripravení na ostrý štrajk," povedal primátor Šale Jozef Belický. Podľa jeho slov samosprávy štrajkovou pohotovosťou reagujú na dianie na Slovensku v posledných dvoch rokoch.

Primátor Šale tvrdí, že samosprávy dlhodobo financujú prenesené úlohy štátu z prostriedkov, ktoré získavajú z originálnych kompetencií. "Nie všetky prenesené úlohy sú prefinancované štátom, hoci nám to garantuje Ústava SR. O dôležitosti samospráv sme sa mohli presvedčiť pri rôznych opatreniach v rámci pandémie, či už to bolo testovanie, očkovanie. Teraz v súvislosti s utečeneckou krízou nebyť samospráv, podpora zo strany štátu pre utečencov neexistuje. Napriek tomu sme terčom rôznych vyhlásení, ktoré nemajú nič spoločné s realitou," povedal Belický.

Šaliansky primátor zároveň upozorňuje, že si štát získava verejnú priazeň tým, že bude podporovať ľudí z peňazí, ktoré vezme samosprávam. "Ale my tiež podporujeme rodiny, ktoré potrebujú životné prostredie, cesty, bývanie, osvetlenie, školy, detské ihriská. Toto sú naše kompetencie a na tejto falošnej hre sa nebudeme zúčastňovať. Štát namiesto podpory rozvoja samospráv hľadá spôsob, ako vybrať peniaze zo samospráv ako z bankomatu," zhodnotil Belický.

Trenčín podporuje štrajkovú pohotovosť ZMOS


Mesto Trenčín sa formálne pripojí k štrajkovej pohotovosti Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), služby obyvateľom však neobmedzí. TASR o tom informoval trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Ako dodal, zo strany Trenčína ide však len o gesto. Nebude dávať žiadne vlajky na pol žrde, ani nebude robiť nič, čo by znamenalo neposkytovanie služieb obyvateľom.

"Slovenské zákony sú postavené tak, že ak by sme napríklad prestali ľuďom poskytovať služby v oblasti stavebného práva, mesto by na to v prípade súdnych sporov doplatilo," povedal Rybníček s tým, že nechcú ohrozovať právny stav mesta.

Liptovský Mikuláš sa pridáva k štrajkovej pohotovosti ZMOS


Mesto Liptovský Mikuláš sa pridáva k štrajkovej pohotovosti Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Sťahuje vlajky pred mestským úradom na pol žrde. Na sociálnej sieti o tom vo štvrtok informoval primátor mesta Ján Blcháč. Podotkol, že z Liptovského Mikuláša si štát neurobí bankomat.

Podľa Blcháča sa stalo už pravidlom, že mestá suplujú chýbajúce aktivity štátu. Pripomenul, že za posledné dva roky vláde pomáhali pri testovaniach na COVID-19, zabezpečovali útočiská aj pomoc pre utečencov. "Stačilo. Pripájame sa k štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásilo ZMOS, a sťahujeme vlajky pred mestským úradom na pol žrde tak ako aj ďalšie mestá v krajine," uviedol.

Na archívnej snímke primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč.
Foto: TASR- Andrej Galica


Liptovskomikulášsky primátor poukázal na to, že štát má pomáhať, nie oslabovať. "Čaká nás kolaps, ak sa ujmú navrhované nezmyselné opatrenia ministerstva financií, ktoré síce rezort prezentuje ako pomoc, ale len jednou rukou dáva a druhou berie," skonštatoval. Vyčíslil, že daňovou reformou príde Liptovský Mikuláš o 2,5 milióna eur ročne, čo bude podľa neho mať zásadný dosah na fungovanie mesta.

Prešov po výzve ZMOS-u tiež vstupuje do štrajkovej pohotovosti


Mesto Prešov sa pripája k Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS) a vstupuje do štrajkovej pohotovosti. Ide o reakciu na vládne návrhy, ktoré výrazne zasiahnu do rozpočtov samospráv, ale aj na dlhodobý prístup štátu voči mestám a obciam. Ako TASR informoval hovorca Prešova Vladimír Tomek, mesto sa do štrajkovej pohotovosti zapája všetkými spôsobmi, ako vyzvalo ZMOS. Mestskú vlajku zvesilo dolu úplne.

Samospráva sa podľa jeho slov pripája k apelu ďalších miest a obcí, že štát by mal hľadať finančné prostriedky na zníženie dosahu inflácie vo vlastných rezervách alebo prostredníctvom úspor v rezortoch, a nie na úkor samospráv. Rovnako ako ostatným mestám aj Prešovu hrozí výpadok v rozpočte.

Na archívnej snímke primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová.
Foto: TASR Milan Kapusta


V prípade schválenia zníženia príjmu z podielovej dane by mesto podľa jeho primátorky Andrey Turčanovej zaznamenalo pokles výnosu dane z príjmov takmer o 2,83 milióna eur. "Peniaze, o ktoré by mesto Prešov týmto spôsobom prišlo, nám budú chýbať pri financovaní školských zariadení, pri opravách ciest a chodníkov, pri údržbe zelene, ale aj v oblasti kultúry, športu a sociálnej oblasti. V praxi by to znamenalo, že ľuďom iba presunieme peniaze z jedného vrecka do druhého. Rodiny síce dostanú od štátu finančný balíček, no tieto peniaze potom opäť zaplatia napríklad vo forme zvýšených poplatkov v školských zariadeniach," uviedla Turčanová.