< sekcia Slovensko

SaS: Vláda má schváliť materiál, ktorý okreše základný výskum v SR

Martin Poliačik, archívne foto Foto: TASR/Tomáš Halász

Podľa tímlídra SaS pre školstvo Martina Poliačika tento dokument smeruje najmä k "sprivatizovaniu výsledkov implementovanej vedy do rúk súkromných spoločností".

Bratislava 4. mája (TASR) – Ak vláda schváli pripravený dokument, na základe ktorého sa majú prerozdeľovať financie na podporu inovácií a výskumu v Slovenskej republike, negatívne to zasiahne schopnosť SR napredovať v oblasti získavania nových poznatkov. Predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) to dnes uviedli na tlačovej konferencii v Bratislave v súvislosti s Akčným plánom implementácie stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu v SR na roky 2014-2016.

Podľa tímlídra SaS pre školstvo Martina Poliačika tento dokument smeruje k okresaniu základného výskumu, okliešteniu oblastí, v ktorých sa budú podporovať výskumné projekty a najmä k "sprivatizovaniu výsledkov implementovanej vedy do rúk súkromných spoločností".

Poliačik kritizuje fakt, že dokument bol predložený iba na neštandardné, skrátené pripomienkové konanie, pričom neprešiel širokou verejnou diskusiou a nemohla sa k nemu vyjadriť ani vedecká obec. Veľkým problémom je podľa neho aj vymedzenie oblastí, v ktorých sa budú podporovať projekty. "Sú tam náhodilo vybrané odbory, ktoré sa budú podporovať, a práve tie odbory v rámci humanitných vied, ktoré by sme podporovať potrebovali, tam vôbec nie sú," uviedol Poliačik. Ako príklad spomenul nevyhnutnú pomoc pre výskumnú prácu v sociálnej oblasti, napríklad pri integrácii marginalizovaných skupín či v oblasti prevencie násilia v rodinách.

Tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca spochybnil správnosť kritérií, na základe ktorých sa majú peniaze pre výskumné projekty rozdeľovať. Kritériá sú podľa neho nastavené na kvantitatívne ukazovatele, ktoré neprihliadajú na kvalitu a význam predložených projektov.

"Jedným z kritérií je napríklad počet podaných patentových prihlášok, nie získaných patentov, takisto sa peniaze budú rozdeľovať na základe počtu podnikov, ktoré majú cieľ predstaviť nové výrobky a tiež na základe počtu podnikov, ktorým sa poskytuje podpora," uviedol Jurzyca. Podľa tejto stratégie sa podľa Jurzycu štatisticky vykáže finančná podpora pre výskum a vedu, avšak peniaze skončia napokon vo firmách a nie vo výskume. "A ak by sa tento materiál aj implementoval, verejnosť z neho nepochopí, ako sa bude vyhodnocovať prínos podporených projektov," zdôraznil Jurzyca.

Poliačik upozornil, že materiál nepodlieha schvaľovaniu Národnej rady SR, jeho platnosť odobruje iba vláda. "Ak sa tak stane, budeme mať schválený paškvil, ktorý vyzerá, ako keby ste si zobrali švajčiarsky nožík, vylámali z neho všetko okrem vývrtky a budete tvrdiť, že do roku 2016, resp. až do roku 2020 budete potrebovať len vývrtku," obrazne okomentoval Poliačik.

Ministerstvu školstva navrhuje stiahnuť materiál, predložiť ho na 30-dňové pripomienkové konanie a odkomunikovať s verejnosťou princípy stratégie, spôsob vybraných oblastí, v ktorých sa budú projekty podporovať a tiež výber kritérií, ktorým sa budú financie medzi projekty rozdeľovať.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) v reakcii uviedlo, že akčný plán bol vypracovaný na základe dokumentu, ktorý vláda schválila v roku 2013. "Proces jeho vypracovávania bol predmetom intenzívneho a viac ako rok trvajúceho dialógu medzi predstaviteľmi slovenskej vedy, vysokoškolského i podnikateľského sektora, dokument takisto odsúhlasili experti Európskej komisie," uviedla hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Dodala, že materiál, ktorý bol podkladom pre akčný plán, bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, prerokovala ho Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie ako poradný orgán vlády pre túto oblasť a následne ho schválila vláda SR. "Dokument bolo možné pripomienkovať a vyjadriť sa k nemu počas dlhšieho obdobia kreovania tejto stratégie v rokoch 2012–2013," zdôraznila hovorkyňa.

V súvislosti s kritikou hodnotiacich kritérií, ktoré sú podľa SaS zamerané najmä na kvantitatívne ukazovatele, Dupaľová Ksenzsighová uviedla, že na hodnotenie projektov slúžia aj kontextové a výsledkové ukazovatele. "Súčasťou systému hodnotení sú tiež tematické hodnotenia, ktorých cieľom je získanie informácií týkajúcich sa oblastí podpory, aktuálneho stavu v rámci týchto oblastí a ich prípadnej revízie," povedala hovorkyňa. Akčný plán je podľa nej potrebné vnímať ako "základnú bázu pre vytvorenie funkčného a efektívneho systému podpory výskumu, vývoja a inovácií", pričom v priebehu implementácie bude systém ďalej dotváraný a upravovaný za účasti partnerov z akademického a podnikateľského sektora.