Bratislava 8. septembra (TASR) - Ľudia, ktorí menej dôverujú iným, neskôr viac veria v konšpiračné teórie. Zároveň však platí aj opačný vzťah, že ľudia, ktorí viac veria v konšpiračné teórie, majú neskôr problém dôverovať iným. Ukázal to nový výskum Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom informoval hovorca akadémie Jozef Bednár.

Na výskume pracovali Dana Godžáková a Jakub Šrol. „Naše výsledky naznačujú, že vzťah medzi medziľudskou dôverou a konšpiračnými presvedčeniami môže fungovať ako začarovaný kruh. Človek, ktorý má voči ostatným nízku dôveru, môže byť otvorenejší voči vysvetleniam, podľa ktorých za udalosťami stoja skryté zámery a tajné dohody iných ľudí. Zároveň však prijímanie konšpiračných vysvetlení môže dôveru iným ľuďom ďalej oslabovať. Ak človek začne vnímať svet ako priestor, v ktorom skupiny ľudí tajne manipulujú ostatnými alebo im chcú uškodiť, môže byť pre neho prirodzene ťažšie dôverovať ľuďom vo svojom okolí,“ vysvetlila Godžáková.

Nemožno teda povedať, že človek verí v konšpiračné teórie jednoducho preto, že je osamelý alebo sociálne vylúčený. Dôležitá môže byť dôvera iným ľuďom. Menej dôvery môže súvisieť s tým, že sa človek cíti od ostatných vzdialenejší a zároveň môže súvisieť s väčšou otvorenosťou voči konšpiračným vysvetleniam. Fungovať to však môže aj opačne. Konšpiračné presvedčenia môžu byť spojené s nižšou dôverou, ktorá následne môže ovplyvňovať vzťahy s ostatnými ľuďmi.

Obojsmerný vzťah medzi dôverou a konšpiračnými presvedčeniami môže byť dôležitý pre komunikáciu. Človek, ktorý verí v konšpiračné teórie, zároveň menej dôveruje iným ľuďom a práve preto môže byť pre neho náročné dôverovať aj človeku, ktorý sa ho snaží presvedčiť o nepravdivosti jeho presvedčení.

Preto pri rozhovore s človekom, ktorý verí v konšpiračné teórie, nemusí byť najlepším prvým krokom presviedčanie. Prvým krokom by malo byť budovanie dôvery. Práve dôvera vytvára priestor na otvorený rozhovor. „Keď má človek pocit, že ho druhá strana počúva, môže byť ochotnejší vypočuť si aj iný názor a prípadne prehodnotiť ten svoj. Namiesto vyvracania preto môže pomôcť počúvať, pýtať sa a ukázať, že nám ide o rozhovor, nie o zmenu názoru. A práve to môže byť prvý krok k jeho zmene,“ uzatvorila Godžáková.

Godžáková a Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV skúmali súvislosti medzi konšpiračnými presvedčeniami, medziľudskou dôverou, osamelosťou a sociálnym vylúčením. Aby zistili nielen to, či spolu tieto javy súvisia, ale aj to, ktorý jav predchádza ktorému, uskutočnili longitudinálny výskum. Tých istých ľudí sa preto na skúmané javy pýtali v dvoch časových bodoch s odstupom niekoľkých mesiacov. Štúdia bola publikovaná v zahraničnom časopise Journal of Community and Applied Social Psychology.