Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Výskum sa opiera o šesť štúdií, na ktorých sa dohromady zúčastnilo 2906 účastníkov zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Ľudia výrazne preceňujú, koľko ich spoluobčanov verí konšpiračným teóriám. Keď sa dozvedia skutočné percentá, ich ochota dôverovať týmto teóriám klesá. Všeobecné uistenia typu „neverí tomu veľa ľudí“ však nepomáhajú. Vyplýva to z medzinárodného výskumu vedcov z Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) Slovenskej akadémie vied (SAV) a z Vrije Universiteit Amsterdam, ktorý publikoval European Journal of Social Psychology. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.
„Dôležitý je spôsob, ako o tom informujeme. Efekt sme našli len vtedy, keď účastníci dostali konkrétne percentuálne údaje. Ak boli informácie príliš všeobecné, náchylnosť uveriť konšpiračným teóriám neznížili,“ hovorí riaditeľka CSPV SAV a spoluautorka štúdie Vladimíra Čavojová.
Rozšírenosť konšpiračných teórií najviac nadhodnocovali ľudia, ktorí im sami veria. Do istej miery ju však preceňovala aj väčšina účastníkov, ktorí konšpiráciám neverili. V priemere odhadovali, že sade rôznorodých konšpiračných teórií verí 40 až 42 percenta ľudí, no v skutočnosti to bolo 33 až 34 percent.
„Takéto vnímanie môže ovplyvniť aj samotnú ochotu uveriť konšpiračným teóriám. Keď si myslíme, že niečomu verí veľká časť ľudí okolo nás, ľahko podľahneme domnienke, že na tom musí byť aspoň zrnko pravdy,“ vysvetľuje ďalší zo spoluautorov Jakub Šrol z CSPV SAV.
Výskum sa opiera o šesť štúdií, na ktorých sa dohromady zúčastnilo 2906 účastníkov zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Skúmal úlohu takzvaných deskriptívnych sociálnych noriem, teda predstáv človeka o tom, aké bežné je určité presvedčenie alebo správanie v jeho okolí. Tieto predstavy výrazne ovplyvňujú, čomu ľudia veria a ako sa správajú.
„Ide o jednu z prvých štúdií skúmajúcich úlohu sociálnych noriem pri dôvere konšpiračným teóriám. Na posúdenie dlhodobej a širšej účinnosti tohto prístupu bude potrebný ďalší výskum,“ uzatvára Šrol.
„Dôležitý je spôsob, ako o tom informujeme. Efekt sme našli len vtedy, keď účastníci dostali konkrétne percentuálne údaje. Ak boli informácie príliš všeobecné, náchylnosť uveriť konšpiračným teóriám neznížili,“ hovorí riaditeľka CSPV SAV a spoluautorka štúdie Vladimíra Čavojová.
Rozšírenosť konšpiračných teórií najviac nadhodnocovali ľudia, ktorí im sami veria. Do istej miery ju však preceňovala aj väčšina účastníkov, ktorí konšpiráciám neverili. V priemere odhadovali, že sade rôznorodých konšpiračných teórií verí 40 až 42 percenta ľudí, no v skutočnosti to bolo 33 až 34 percent.
„Takéto vnímanie môže ovplyvniť aj samotnú ochotu uveriť konšpiračným teóriám. Keď si myslíme, že niečomu verí veľká časť ľudí okolo nás, ľahko podľahneme domnienke, že na tom musí byť aspoň zrnko pravdy,“ vysvetľuje ďalší zo spoluautorov Jakub Šrol z CSPV SAV.
Výskum sa opiera o šesť štúdií, na ktorých sa dohromady zúčastnilo 2906 účastníkov zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Skúmal úlohu takzvaných deskriptívnych sociálnych noriem, teda predstáv človeka o tom, aké bežné je určité presvedčenie alebo správanie v jeho okolí. Tieto predstavy výrazne ovplyvňujú, čomu ľudia veria a ako sa správajú.
„Ide o jednu z prvých štúdií skúmajúcich úlohu sociálnych noriem pri dôvere konšpiračným teóriám. Na posúdenie dlhodobej a širšej účinnosti tohto prístupu bude potrebný ďalší výskum,“ uzatvára Šrol.
