Bratislava 4. júla (TASR) - Výskumný tím z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV) sa podieľal na vývoji novej generácie tlakovo citlivých lepidiel založených na obnoviteľných rastlinných surovinách. Nové materiály predstavujú alternatívu k v súčasnosti bežne používaným lepidlám vyrábaným z ropy, pričom si zachovávajú vlastnosti potrebné pre praktické využitie v priemysle aj medicíne. Výsledkom výskumu je nová skupina biologicky založených tlakovo citlivých lepidiel, na ktorú vedci podali patentovú prihlášku. Informuje o tom SAV na svojom webe.
Tlakovo citlivé lepidlá sa nachádzajú v lepiacich páskach, náplastiach, samolepiacich štítkoch či etiketách a využívajú sa aj v logistike, stavebníctve, automobilovom priemysle alebo letectve. Väčšina z nich je však založená na akrylátoch vyrábaných z fosílnych surovín, ktorých produkcia predstavuje záťaž pre životné prostredie. Vedci preto hľadali spôsob, ako nahradiť ropné suroviny obnoviteľnými zdrojmi bez toho, aby sa zhoršili vlastnosti výsledného materiálu. „Základom nových lepidiel sa stal Tulipalín A, prírodná zlúčenina získavaná z rastlín. V kombinácii s derivátmi mastných kyselín z obnoviteľných zdrojov vytvára polyméry, ktoré sa svojimi vlastnosťami približujú bežným akrylátovým lepidlám,“ uvádza sa na webe SAV.
Výskum sa zameral nielen na samotné zloženie lepidiel, ale aj na spôsob ich výroby. Nové materiály sa podarilo pripraviť v systémoch využívajúcich organické rozpúšťadlá aj vo vodnom prostredí. „Naším cieľom je ukázať, že aj v oblasti polymérnych materiálov je možné vyvíjať riešenia, ktoré spájajú vysokú funkčnosť s dôrazom na udržateľnosť. Ak sa podarí nahradiť fosílne suroviny obnoviteľnými zdrojmi bez kompromisu v kvalite, môže to mať významný prínos pre priemysel aj životné prostredie,“ povedal Jaroslav Mosnáček z Ústavu polymérov SAV.
Rozdiel nemusí byť na prvý pohľad viditeľný, ale v priemyselnom meradle môže mať veľký význam. Ak sa pri výrobe nahrádza agresívnejšia chémia vodou, ide o posun, ktorý je dôležitý nielen pre životné prostredie, ale aj pre pracovné podmienky vo výrobe.
Výhodou nových materiálov je aj možnosť prispôsobiť ich vlastnosti konkrétnemu použitiu. „Pomocou moderných polymerizačných techník dokážeme meniť štruktúru polymérov tak, aby vznikli lepidlá s rozdielnou priľnavosťou, pružnosťou alebo jednoduchšou odstrániteľnosťou. Rovnaká materiálová platforma tak môže slúžiť na výrobu odolných priemyselných lepiacich pások, ale aj jemných medicínskych náplastí či odstrániteľných etikiet,“ vysvetlila Anita Ecksteinová z Ústavu polymérov SAV.
Spoločný výskum akademických a priemyselných partnerov podľa SAV vytvára dobré predpoklady na to, aby výsledky zostali nielen vo výskumnej rovine, ale našli aj praktické uplatnenie.